Od začiatku roka 2026 sa slovenskí zamestnanci aj zamestnávatelia prebudia do nového systému sociálneho poistenia. Zmeny, ktoré schválil parlament v rámci konsolidačného balíka, zrušia doterajšie oslobodenie od platenia poistného počas mnohých sociálnych situácií. Časť verejnosti preto očakáva zvýšené administratívne povinnosti a možný dopad na čisté príjmy.
Ide o jednu z reformných úprav, ktorými sa štát snaží zvýšiť stabilitu systému sociálneho poistenia. Po novom bude totiž poistné vypočítané z každého príjmu, ktorý vznikne aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej, ošetrovného alebo podobných období. Ak teda zamestnávateľ v týchto časoch vyplatí odmenu, z tejto sumy bude potrebné zaplatiť poistné ako pri bežnej mzde.
Koniec výnimiek pre zamestnancov
Od januára budú musieť zamestnanci odvádzať poistné aj v prípade, že sa nachádzajú na PN, maximálne počas 52 týždňov jej trvania. Rovnaké pravidlo platí aj pre obdobie starostlivosti o chorého člena rodiny, a to či už pri krátkodobom ošetrovnom do 14 dní, alebo pri dlhodobom, ktoré môže trvať až 90 dní. Povinnosť sa vzťahuje aj na časy, keď pracovník čerpá materské alebo nespĺňa podmienku nemocenského poistenia, ale príjem mu predsa len vznikne.
Novinka sa dotkne aj ďalších špecifických situácií, napríklad čerpania rehabilitačného či rekvalifikačného príspevku alebo účasti na štrajku. Ak počas takéhoto obdobia zamestnanec dostane odmenu, stane sa z nej vymeriavací základ, z ktorého sa poistné odvádza. Úprava sa preto týka najmä tých, ktorí majú s firmou uzavreté dohody o výsledkoch či mimoriadnych odmenách.
Zodpovednosť pre firmy aj živnostníkov
Zmeny sa netýkajú len zamestnancov, ale aj samotných zamestnávateľov. Tí budú mať povinnosť uvádzať v mesačnom výkaze presný počet dní, za ktoré poistné platia, a zároveň odviesť zúčtované poistné zo všetkých príjmov, ktoré vzniknú počas sociálnych udalostí. Pre firmy to znamená potrebu dôslednejšieho nastavenia mzdových procesov a väčšiu pozornosť pri spätnej úprave odmien.
Ak však podnik vyplatí odmenu po 31. decembri 2025, ktorá sa vzťahuje ešte na obdobie pred týmto dátumom, uplatní sa starý režim. V praxi to znamená, že sa poistné bude počítať podľa pravidiel platných do konca roka 2025. Odborníci upozorňujú, že pre správne uplatnenie tohto prechodného ustanovenia bude dôležité správne určiť, za ktoré obdobie bol príjem zamestnancovi priznaný.
Nie všetkých sa zmena dotkne
Pre samostatne zárobkovo činné osoby sa pravidlá nemenia. Títo podnikatelia budú mať aj po novom zachovanú výnimku, ktorá im umožňuje neplatiť poistné počas obdobia práceneschopnosti, ošetrovného alebo poberania materského. Rovnako zostáva výnimka aj pre dobrovoľne poistené osoby, ktoré si poistné síce platia samy, ale v čase poberania sociálnych dávok sú od tejto povinnosti oslobodené.
Podľa sociálnych analytikov ide o krok smerujúci k rovnomernejšiemu rozloženiu nákladov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Hoci zmena neznamená priame zvýšenie odvodovej sadzby, v praxi sa môže prejaviť vyššou sumou odvádzaného poistného u tých, ktorí dostávajú odmeny aj počas sociálnych prestávok. Štát tým chce posilniť financovanie systému a minimalizovať výpadky príjmov Sociálnej poisťovne.
Otvorenou otázkou zostáva, ako sa zmena odrazí na motivácii firiem odmeňovať pracovníkov počas materskej či PN. Prvé reakcie z podnikateľského prostredia naznačujú, že mnohé spoločnosti môžu tieto bonusy prehodnotiť. O tom, či sa reforma osvedčí, sa rozhodne až po prvých mesiacoch jej fungovania v roku 2026.
