Medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou (EK) to opäť iskrí. Premiér Robert Fico (Smer-SD) na tlačovej konferencii v Poprade vyhlásil, že v piatok (7. 11.) ráno dostal informáciu, podľa ktorej Brusel zvažuje začatie konania o porušení povinností (tzv. infringement) voči Slovenskej republike. Dôvodom má byť nedávna novelizácia Ústavy SR. Téme sa venujú Správy STVR.
Hovorca Európskej komisie Markus Lammert však na tlačovom brífingu v Bruseli reagoval zdržanlivo. Uviedol, že si momentálne nie je vedomý žiadneho takto vedeného konania voči Slovensku v súvislosti so zmenou ústavy. Doplnil, že Komisia by takéto kroky neoznamovala mimo svojho štandardného cyklu, a preto sa k téme aktuálne nemôže bližšie vyjadriť.
Nadradenosť práva ako jadro sporu
Napriek tomu, že Lammert nepotvrdil začatie formálneho procesu, priznal, že medzi Bruselom a slovenskými orgánmi prebiehajú intenzívne diskusie. Komisia už tlmočila svoje stanovisko k zmenám v slovenskej ústave.
Hlavným trecím bodom je podľa Fica článok ústavy, ktorý po novom stanovuje, že v hodnotových a etických otázkach má mať domáce právo prednosť pred právom Európskej únie. Hovorca EK v tejto súvislosti zdôraznil, že Brusel vyjadril obavy práve v súvislosti so vzťahom navrhnutých zmien v článku 7 k európskej legislatíve. Lammert rázne zopakoval princíp, že právo EÚ má prednosť pred zákonmi členských štátov, a to vrátane ich ústavných ustanovení.
Čo priniesla nová ústava?
Sporná zmena Ústavy SR, ktorú parlament schválil 26. septembra, nadobudla účinnosť 1. novembra. Táto právna úprava explicitne zakotvuje, že Slovensko uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy.
Okrem toho ústavný zákon rieši aj otázky adopcií detí, výchovno-vzdelávací proces a zavádza garanciu rovnosti v odmeňovaní žien a mužov za vykonanú prácu. Deklarovaným cieľom tejto úpravy je dosiahnutie suverenity Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach, čo však teraz naráža na odpor európskych inštitúcií.
Prečo sú dve pohlavia v ústave problematické?
Zakotvenie iba dvoch biologicky určených pohlaví (muž a žena) v slovenskej ústave môže byť vnímané ako problematické z viacerých hľadísk, a to ako časťou slovenskej verejnosti, tak aj zmienenými európskymi inštitúciami.
Z pohľadu časti obyvateľov a ľudskoprávnych organizácií môže takáto úprava predstavovať diskrimináciu transrodových a intersexuálnych osôb. Transrodoví ľudia, ktorých rodová identita sa nezhoduje s ich biologickým pohlavím, môžu túto zmenu vnímať ako popretie ich identity a práva na sebaurčenie.
Intersexuálne osoby, ktoré sa rodia s biologickými pohlavnými znakmi, ktoré nezapadajú do typických definícií mužského alebo ženského tela, sa môžu cítiť právne neviditeľné. Kritici argumentujú, že ústava by mala chrániť práva všetkých občanov bez rozdielu a takáto striktná definícia môže viesť k ich vylúčeniu a stigmatizácii.
Európske inštitúcie, najmä Európska komisia a Európsky súd pre ľudské práva, sledujú dodržiavanie základných práv a princípov nediskriminácie, ku ktorým sa členské štáty zaviazali. Hoci rodinné právo a etické otázky spadajú primárne do kompetencie členských štátov, tieto oblasti nesmú byť v rozpore so základnými hodnotami EÚ, medzi ktoré patrí rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.
Ak by zmena Ústavy SR viedla v praxi k diskriminácii alebo porušovaniu práv menšín (napríklad znemožnením právnej tranzície alebo neuznaním rodinnej situácie určitých skupín), mohlo by to byť vnímané ako porušenie európskeho práva a medzinárodných záväzkov Slovenska.
