Európa zažíva najrýchlejší rast obranného priemyslu od konca studenej vojny. Európska komisia hlási, že produkcia delostreleckej munície by mala do konca tohto roka vystúpiť až na 2 milióny kusov, čo je niekoľkonásobok úrovne spred ruskej invázie na Ukrajinu. Tento vývoj sprevádza intenzívna snaha členských štátov pripraviť sa na dlhodobú bezpečnostnú neistotu.
Podľa eurokomisára pre obranný priemysel Andriusa Kubiliusa sa EÚ pustila do reforiem, aké obranné podniky nepamätajú celé desaťročia. Na prvý pohľad nenápadné rozhodnutie podporiť výrobcov munície sa zmenilo na masívny priemyselný projekt. Z pôvodných približne 300-tisíc granátov ročne sa výrobcovia dostali na viac než šesťnásobnú kapacitu. Komisia teraz verí, že tento rast môže pokračovať do roku 2025.
Program, ktorý zrýchlil celý sektor
Kľúčovým nástrojom sa stal program ASAP, ktorého cieľom je do budúceho roka dosiahnuť dvojnásobok súčasnej potreby EÚ. Z európskeho rozpočtu už prúdia stovky miliónov eur na moderné linky a zamestnanecké školenia. Odborníci tvrdia, že vďaka tomuto mechanizmu sa výroba rozbieha rýchlejšie, než sa predpokladalo. Niektoré krajiny hlásia, že nové továrne začínajú pracovať ešte pred dokončením plnej infraštruktúry, čo by v bežných podmienkach nebolo možné.
Investície posilnili nielen tradičné zbrojárske podniky, ale aj menších dodávateľov súčiastok a výbušnín. Tento reťazec teraz zamestnáva tisíce nových pracovníkov, čo má citeľný vplyv na miestne ekonomiky. Hospodárski analytici upozorňujú, že takýto rast nezodpovedá typickému mierovému tempu, ale skôr mobilizačnému režimu, aký Európa zažila naposledy pred polstoročím.
Spoločné nákupy a nové ambície
Členské štáty teraz rokujú o spoločných objednávkach v hodnote približne 1,5 miliardy eur. Cieľom je zabezpečiť stabilný odbyt pre výrobcov a súčasne naplniť armádne sklady, ktoré sa za posledné dva roky dramaticky vyprázdnili. Podobný prístup už EÚ uplatnila pri nákupoch zdravotníckeho materiálu počas pandémie, no tentoraz ide o strategickejší a dlhodobejší rámec. Zástupcovia Komisie dúfajú, že spoločný trh so zbraňovými systémami prinesie aj väčšiu efektivitu pri vývoji.
Kubilius avizoval, že tento model by mohol čoskoro pokryť aj iné oblasti. V hľadáčiku Bruselu sú raketové systémy, protivzdušná obrana, delostrelecká technika a bezpilotné lietadlá. Ide o vybavenie, o ktoré rastie záujem nielen kvôli Ukrajine, ale aj pre potrebu posilniť zabezpečenie v rámci samotných členských štátov. Vyvíja sa aj systém licencovania, ktorý má zjednodušiť vývoz do partnerských krajín mimo EÚ.
Od začiatku roka možno pozorovať, že výrobcovia sa čoraz viac spoliehajú na stabilné kontrakty namiesto jednotlivých objednávok. Tento trend dáva priemyslu predvídateľnosť, no prináša aj riziko prehriatia trhu, ak dopyt neočakávane poklesne. Niektoré krajiny preto skúmajú, ako si ponechať flexibilitu a pritom udržať technologickú dominanciu v Európe.
