Slovenské firmy postupne odchádzajú do zahraničia, pretože na Slovensku ich tažia vyššia dane aj byrokracia. Aktuálne daňovo-odvodové zaťaženie sa stane ešte vyšším v roku 2026 kvôli tretiemu konsolidačnému balíku. Toto môže spôsobiť odchod ďalších firiem.
Odborníčka hovorí, že v prvom rade by mali byť na Slovensku pre podnikateľov také podmienky, aby mali dôvod v našej krajine zostať a podnikať tu.
Slovenské firmy odchádzajú do zahraničia
Ako uviedla Kristína Makovini, ekonomická riaditeľka spoločnosti Incorportas, pre tlačovú agentúru TASR, podmienky na Slovensku sú opakom toho, čo zavádzajú niektoré iné krajiny. Viaceré ekonomiky totižto pristúpili k cielenému uvoľňovaniu podmienok pre firmy a inovácie.
Kroky Slovenska týkajúce sa vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia slovenských firiem sú však rizikom pre našu ekonomiku. Domáce firmy môžu začať hľadať útočisko za hranicami Slovenska, kde sú podmienky pre podnikateľov stabilnejšie a lacnejšie.
Možné riziká pre podnikateľské prostredie
Makovini pre TASR uviedla, že ak podnikateľ vidí raketové stúpanie efektívneho daňového zaťaženia, zatiaľ čo v iných krajinách by platil len pár percent, má silný impulz pre odchod. Dodala, že z odchodu slovenských firiem si môžu ukrojiť ekonomické tigre sveta.
Dôvodom je stabilné podnikateľské prostredie, nízke dane či jasne dané pravidlá. Firmám sa lepšie podniká, ak vedia, čo môžu očakávať. „Krajiny so stabilnými a priaznivými podmienkami pre podnikanie dosahujú vyššie pozície v indexe konkurencieschopnosti,“ dodala Makovini.
Slovensko v rebríčku kleslo
Odborníčka tiež poukázala na dáta z aktuálneho rebríčka svetového merania konkurencieschopnosti ekonomík pre rok 2025 (Institute for Management Development). Slovensko sa v tomto rebríčku oproti vlaňajšku prepadlo o štyri miesta a obsadilo 63. pozíciu. Horšie dopadli len ekonomiky Turecka, Nigérie alebo Venezuely.
Ekonómka upozornila, že pre udržanie slovenských firiem na domácej pôde je dôležité zaviesť menej byrokracie, stabilné a predvídateľné pravidlá či férové prostredie. Dodala, že firmám sa otvára kopa iných možností a v dnešnej dobe si môžu celkom ľahko založiť alebo presunúť svoje podnikanie do inej krajiny. Spomenula napríklad daňové raje ako Dubaj, Singapur alebo Maltu.
V čom má zahraničie oproti Slovensku navrch?
Ekonómka spresnila, že napríklad Dubaj zaviedol od roku 2024 korporátnu daň, avšak aj tak zostal pre firmy vysoko konkurencieschopný. Platí tu nulová daň zo zisku do približných 95-tisíc eur. Kto prekročí túto hranicu, daň je vo výške 9 percent.
Dodala, že zvýhodnené sú aj startupy a malé podniky s obratom do približných 695-tisíc eur. Tieto majú počas prechodného obdobia 0-percentnú sadzbu, čo im umožňuje etablovať sa na trhu. „V Dubaji zároveň neexistuje daň z príjmu fyzických osôb, povinné sociálne a zdravotné odvody a procesy (registrácia, priznanie, platby) sú plne digitalizované cez Federal Tax Authority,“ doplnil portál Teraz.sk.
Konsolidácia môže slovenských podnikateľov vyhnať
Makovini podotkla, že Dubaj eviduje rekordný prílev nových slovenských spoločností. To sa môže ešte viac prejaviť v novom roku, kedy slovenských podnikateľov čakajú nové podmienky. Konsolidačný balík im prinesie zvýšenie dane a rásť budú aj odvody pre SZČO.
Odborníčka záverom doplnila, že cieľom by mala byť motivácia firiem, aby expandovali do zahraničia a zároveň rástli na domácom trhu. Myslí si, že ak Slovensko nedokáže vytvoriť férové a stabilné podmienky, podnikatelia sa zamerajú na krajiny, ktoré ich budú vítať.
