Len málokedy sa odporúčanie úradníkov stane hlavným bodom verejnej debaty, no práve teraz vyvolala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť silný ohlas. Navrhuje totiž zrušiť vstupné zvýšenie dôchodkov, takzvanú prvú valorizáciu, čo by zásadne zmenilo spôsob, akým štát určuje výšku nových penzií. Takýto krok by mohol ovplyvniť tisíce budúcich dôchodcov a zároveň priniesť štátu citeľnú úsporu.
Rada argumentuje, že súčasný systém neúmyselne odmeňuje nových penzistov dvakrát za ten istý faktor. Výška ich pôvodného dôchodku už zahŕňa vplyv inflácie prostredníctvom rastu priemernej mzdy a následne sa ešte raz navyšuje o percento valorizácie. Podľa analytikov ide o chybu v mechanizme, ktorá spôsobila v posledných dvoch rokoch rekordný počet predčasných odchodov do penzie.
Keď matematika nahradí solidaritu
Ekonomické prepočty ukazujú, že od roku 2023 do roku 2024 odišlo do dôchodku približne o 60-tisíc ľudí viac než je bežný priemer. Ak by sa trend udržal, verejné výdavky by sa podľa Rady mohli do roku 2031 zvýšiť až o 1,5 miliardy eur. Inštitúcia preto tvrdí, že odstránenie prvej valorizácie by vyrovnalo podmienky pre všetkých, nezávisle od roku, v ktorom ukončili pracovnú kariéru.
Ministerstvo práce reagovalo zdržanlivo a upozornilo, že akékoľvek obmedzenie valorizácie môže negatívne zasiahnuť ľudí s nižšími príjmami. Podľa odborového analytika Jána Košča by noví dôchodcovia pocítili pokles životnej úrovne už v prvých mesiacoch po odchode z práce. Odbory preto považujú návrh za necitlivý v čase, keď inflácia síce spomalila, no ceny základných potrieb zostávajú vysoké.
Reforma v čase miernej inflácie
RRZ navrhuje, aby sa legislatívna zmena zaviedla v roku 2025, keď je medziročný rast cien nízky. Podľa jej predstaviteľov by bol dopad na nových penzistov len mierny a rozpočet by získal potrebné uvoľnenie. Ide však o tému, na ktorú politické strany pozerajú mimoriadne opatrne, pretože dôchodcovská populácia tvorí významnú časť voličov. Každý zásah tak predstavuje riziko nielen ekonomické, ale aj volebné.
Prečítajte si tiež
Diskusia zároveň odzrkadľuje dlhodobo neriešené problémy dôchodkového systému. Slovensko starne a na jedného penzistu pripadá čoraz menej pracujúcich, ktorí prispievajú do systému. S každým rokom sa tak prehlbuje napätie medzi solidaritou a udržateľnosťou. Reformy, ktoré mali systém stabilizovať, prinášajú často len krátkodobé riešenia a menia sa rýchlejšie, než stihnú priniesť výsledky.
Čo čaká dôchodcov po roku 2025
Od januára 2025 sa mení aj ďalší prvok systému. Rodičovský dôchodok v dnešnej podobe zanikne a nahradí ho dobrovoľná asignácia 2 percent z daní zamestnaných detí. Seniori tento efekt pocítia až v roku 2026. Medzitým štát sľubuje vyšší trinásty dôchodok vyplácaný v decembri 2025, ktorý má aspoň čiastočne kompenzovať výpadok príjmu. Zároveň sa zvýši DPH na vybrané potraviny, čo zníži reálnu hodnotu penzií.
Zatiaľ čo analytici vidia v navrhovanej zmene snahu o spravodlivosť a transparentnosť, odbory varujú pred stratou dôvery verejnosti. Časté úpravy pravidiel podľa nich podrývajú istotu občanov, ktorí nevedia, na aké podmienky sa môžu o niekoľko rokov spoľahnúť. V situácii, keď sa finančné rezervy štátu stenčujú, sa každé rozhodnutie stáva testom, či sa vláda dokáže správať zodpovedne bez toho, aby zabudla na ľudskú stránku problému.
