Čoraz drahšie potraviny trápia spotrebiteľov už niekoľko rokov a Protimonopolný úrad SR teraz zverejnil dôvody, prečo k nemu dochádza. Podľa jeho analýzy sa za zvyšovaním cien ukrýva najmä správanie spracovateľov a výrobcov. Práve oni dokázali preniesť vyššie náklady na energie a suroviny do finálnych cien, čo sa výrazne prejavilo v ziskovosti sektora, informuje denník Teraz.sk.
Kde vzniká najväčší tlak na ceny?
Analytici PMÚ zistili, že počas postpandemického inflačného obdobia rástli ziskové marže najmä v strednej časti potravinárskeho reťazca. Ide o podniky, ktoré potraviny vyrábajú alebo spracúvajú – napríklad pekárne, mliekarne či výrobne nápojov. Naopak, v maloobchode sa výrazný nárast ziskovosti nepreukázal.
Podľa riaditeľa analytickej jednotky PMÚ Vladimíra Peciara si firmy v sektore výroby a spracovania dokázali do svojich cien premietnuť nielen vyššie náklady, ale aj navýšiť marže. Aj keď rast cien potravín v poslednom období mierne poľavil, ziskovosť výrobcov je aktuálne stále vyššia než pred pandémiou.
Trvalé zisky napriek poklesu tempa
Analýza PMÚ ukazuje, že ziskovosť v sektore trochu poklesla pred rokom 2023, ale stále je výrazne vyššia než pred rokom 2020. Oproti roku 2019 si výrobcovia posledné roky udržujú stabilne lepšie výsledky, hoci objektívne musia pokrývať vyššie náklady.
Slovenský paradox
Špecifickosť slovenskej ekonomiky je aj v štruktúre obchodovania s potravinami. Najčastejšie vyvážame primárne produkty priamo z fariem – teda suroviny s nízkou pridanou hodnotou. Naopak, dovážame potraviny, ktoré sú už spracované, majú vyššiu pridanú hodnotu a tým pádom aj vyššiu cenu.
Tento paradox spôsobuje, že ceny na domácich pultoch sú ovplyvňované nielen domácou produkciou, ale aj drahšími dovozmi. Napokon, práve rast cien u spracovateľov a výrobcov sa podpisuje pod drahšie nákupy potravín pre slovenských spotrebiteľov.
Nemajú veľmi na výber
Je dôležité si uvedomiť, že ceny potravín u výrobcov a spracovateľov rastú najmä v dôsledku objektívne zvýšených nákladov – ide najmä o drahšie energie, vyššie ceny surovín, nákladnú logistiku či rastúce mzdy. Tieto faktory boli výrazne ovplyvnené turbulenciou na trhoch po pandemickom období, infláciou a vývojom cien komodít.
Spracovatelia aj výrobcovia musia nárasty nákladov premietnuť do cien produktov, aby si uchovali ziskovosť a pokryli svoje výdavky. Zároveň majú možnosť v niektorých obdobiach pridať k výslednej cene aj vyššiu maržu, ak to situácia na trhu dovoľuje.
Samozrejme, to de facto znamená, že k rastu cien prispieva aj štátna politika, najmä keď vláda zavádza nové konsolidačné opatrenia. Konsolidácia verejných financií znamená vyššie odvody, dane a zvýšené poplatky pre podniky vrátane potravinárskeho sektora. Príkladom je zvýšenie zdravotných odvodov a daní od roku 2026, ktoré sa týkajú aj spracovateľov a výrobcov.
Tieto dodatočné náklady sú následne premietnuté do cien produktov, a tak dopadnú aj na konečných spotrebiteľov. Vláda síce argumentuje potrebou stabilizovať rozpočet, no z pohľadu potravinárskych firiem ide o ďalšie zaťaženie, ktoré zvyšuje ich výdavky a tlačí finálne ceny potravín hore.
Ako bolo spomenuté, slovenský trh sa zároveň potýka s paradoxom dovozu drahšie spracovaných potravín zo zahraničia, keďže domáci spracovatelia musia konkurovať vyšším cenám importovaných výrobkov. Výsledkom je, že kombinácia objektívnych trhových faktorov a zásahov štátu vytvára prostredie, v ktorom sú spracovatelia a výrobcovia nútení neustále zvyšovať ceny, aby si udržali rentabilitu a mohli pokryť všetky náklady vyvolané vlastným podnikaním aj štátnymi nariadeniami.
Ceny u spracovateľov a výrobcov potravín teda rastú predovšetkým pre zvýšené náklady, ktoré musia firmy v tomto sektore v posledných rokoch znášať.
