Francúzsko v poslednej chvíli prekvapilo partnerov v Európskej únii, keď sa pridalo k štátom spochybňujúcim plánovaný zákaz dovozu ruského plynu. Krajina, ktorá doteraz patrila medzi zástancov energetickej nezávislosti, tým otvorila novú kapitolu zápasu o plyn v rámci EÚ.
Zlom v postojoch Paríža
Podľa diplomatických zdrojov Francúzsko po sérii interných konzultácií odmietlo schváliť aktuálnu verziu legislatívy, ktorá má ukončiť dovoz ruského plynu do roku 2028. Paríž argumentuje, že navrhované kontrolné mechanizmy sú nejasné a ťažko vymáhateľné. Európska komisia pritom chcela uzavrieť rokovania už do konca októbra, aby mohla legislatívu zaradiť do programu energetickej rady.
Francúzske ministerstvo energetiky sa obáva právnych rizík aj možného narušenia dlhodobých zmlúv s dodávateľmi. Podľa ministra Marca Ferracciho by predčasné ukončenie existujúcich kontraktov mohlo urobiť krajinu zraniteľnejšou v zimných mesiacoch a súčasne otvoriť priestor pre súdne spory s Ruskom.
Rozdelená Európa
Postoj Francúzska zneistil koalíciu krajín, ktoré sa snažili presadiť zákaz v rámci iniciatívy REPowerEU. Tá má znížiť závislosť Únie od ruských energií a posilniť domácu výrobu. V treťom štvrťroku 2025 predstavoval ruský plyn približne 12 percent všetkého dovozu do EÚ, pričom viaceré štáty ho stále používajú na pokrytie zimných špičiek. Najviac sa spoliehajú na ruské dodávky Maďarsko a Slovensko, ktoré dlhodobo odporujú všetkým energetickým sankciám voči Moskve.
K Francúzsku sa pridali Budapešť a Bratislava a podľa viacerých diplomatov tiež váha Španielsko. Spoločne zastupujú približne 30 percent obyvateľov Únie, čo je len o niečo menej, ako potrebujú na zablokovanie návrhu. V hlasovaní o legislatíve, na rozdiel od sankcií, rozhoduje kvalifikovaná väčšina a nie jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.
Prečítajte si tiež
Zložitá cesta k dohode
Navrhované pravidlá počítajú s tým, že každý dovoz plynu a LNG do EÚ bude musieť získať predchádzajúce povolenie. Pri zmesi palív by importéri mali dokladovať podiel ruského a neruského plynu, čo má zabrániť obchádzaniu zákazu. Francúzski diplomati označili tieto mechanizmy za administratívne neúmerné a v praxi ťažko kontrolovateľné, najmä pri dodávkach mimo jednotného potrubného systému.
Napriek sporu Brusel trvá na tom, že cieľom je ochrániť spoločný trh a prispôsobiť sa novým geopolitickým podmienkam. Únia plánuje zachovať prechodnú fázu pre krajiny závislé od ruského plynu, kde krátkodobé kontrakty umožnia plynulý prechod na alternatívnych dodávateľov. Najväčším problémom však zostáva nedostatok vhodných terminálov aj zmlúv na dovoz LNG z iných regiónov.
Stály výbor veľvyslancov má podľa plánov predložiť kompromisný text ešte tento mesiac, aby mohla Rada pre energetiku rozhodnúť o takzvanom všeobecnom prístupe. Ak by sa dohoda podarila, Európska komisia by chcela s Európskym parlamentom dotiahnuť finálne znenie najneskôr do konca budúceho roka.
