Uzatvorenie Hormuzského prielivu podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatiha Birola spôsobilo najhoršiu energetickú krízu, akú svet dosiaľ zažil, horšiu než ropné šoky v rokoch 1973, 1979 aj 2022.
Birol to uviedol v rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro. Irán zablokoval Hormuzský prieliv, jednu z najdôležitejších námorných trás pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu na svete, po tom, čo ho koncom februára vojensky napadli Spojené štáty a Izrael. Výsledkom je rozsiahly výpadok dodávok energetických surovín z krajín Blízkeho východu, ktorý podľa Birola nemá v histórii obdobu.
Výpadky zasiahnu Európu aj Áziu
Šéf IEA už pred niekoľkými dňami varoval, že dôsledky zablokovaného prielivu sa začnú prejavovať v európskej ekonomike ešte tento mesiac. V rozhovore pre Le Figaro tento odhad zopakoval a rozšíril zoznam zasiahnutých regiónov. Následky podľa neho pocítia európske krajiny, Japonsko, ďalšie ázijské štáty aj Austrália.
„Svet doteraz nezaznamenal také rozsiahle narušenie dodávok energetických surovín,“ povedal Birol s odkazom na uzatvorenie Hormuzského prielivu. Prieliv je kľúčovou tepnou pre globálny obchod s ropou a plynom, keďže cez neho za bežných okolností prúdi značná časť svetového exportu týchto komodít z oblasti Perzského zálivu.
Najväčšia hrozba pre rozvojové krajiny
Hoci kríza zasiahne vyspelé ekonomiky, najtvrdší úder podľa Birola čaká rozvojový svet. Vysoké ceny ropy a plynu sa totiž premietnu do zdražovania potravín a celkového zrýchlenia inflácie. Pre krajiny s nižšími príjmami, kde výdavky na potraviny a energie tvoria väčšiu časť rodinných rozpočtov, to znamená výrazne bolestivejší dopad než pre bohatšie štáty.
Práve rozvíjajúce sa ekonomiky majú podľa šéfa IEA najmenší priestor na tlmenie cenového šoku. Vyspelé krajiny disponujú strategickými zásobami ropy a finančnými nástrojmi na zmiernenie dopadu. Chudobnejšie štáty takéto vankúše spravidla nemajú.
Členské štáty IEA uvoľňujú zásoby
Členské krajiny IEA reagovali na krízu koordinovaným krokom. Minulý mesiac sa dohodli na uvoľnení ropy zo strategických zásob. Časť stanoveného objemu už na trh pustili a proces pokračuje, potvrdil Birol. Strategické ropné zásoby slúžia práve na takéto situácie, keď dôjde k náhlemu a rozsiahlemu výpadku dodávok, a ich uvoľnenie má zmierniť tlak na ceny.
Birol však nenaznačil, že by uvoľnenie zásob dokázalo plne kompenzovať výpadok dodávok z Hormuzského prielivu. Objem ropy, ktorý cez túto trasu denne prúdil, je pre svetový trh natoľko významný, že strategické rezervy môžu situáciu iba zmierniť, nie vyriešiť.
