Pred kľúčovým stretnutím s automobilkami vyzval nemecký kancelár Friedrich Merz na zrušenie európskeho cieľa ukončiť registrácie nových osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel so spaľovacím motorom od roku 2035. Podľa neho má byť cesta k uhlíkovej neutralite otvorená viacerým technológiám, nie nastavená jedným riešením bez ohľadu na trhové podmienky. Politický signál prichádza v čase, keď nemecký autopriemysel zápasí so slabším dopytom po elektromobiloch a silnou konkurenciou z Číny.
V Nemecku pritom ide o sektor, ktorý priamo aj nepriamo zamestnáva státisíce ľudí a tvorí podstatnú časť exportu. Keď veľké značky prehodnocujú tempo elektrifikácie a upravujú investičné plány, tlak na politiku EÚ rastie. Firmy zároveň upozorňujú, že bez lacnejších batérií, robustnej infraštruktúry a stabilných dodávok energií sa návratnosť projektov zhoršuje.

Nechcú meniť to, čo funguje
Zástancovia prehodnotenia roku 2035 argumentujú, že pri nákladnej doprave zostávajú dieselové technológie kľúčové dlhšie a že výskum spaľovacích motorov má zmysel aj pre syntetické palivá s nízkou uhlíkovou stopou. Hovoria o potrebe „technologickej neutrality“, ktorá umožní paralelný rozvoj batériových áut, vodíka, e-palív aj zvyšovania efektívnosti klasických agregátov.
Na druhej strane stojí platná európska legislatíva, ktorá od 1. januára 2035 ráta s registráciou už len bezemisných osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Zmeny by si vyžiadali politický konsenzus medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom, pričom vnútorné rozloženie síl v európskych frakciách aj národných vládach zostáva nejednoznačné. Pre výrobcov to znamená vyššiu regulačnú neistotu, ktorá komplikuje investičné rozhodnutia a plánovanie kapacít na roky dopredu.
Priemysel hľadá čas a marže
Spomalenie dopytu po elektromobiloch v prémiovom segmente viedlo niektoré značky k posunom produktových plánov. Časť firiem obmedzuje najrizikovejšie projekty, sústreďuje sa na modely s vyššou maržou a čaká na klesajúce náklady batérií. Súčasne sa zvyšuje tlak na lokálnu výrobu kľúčových komponentov, aby sa obmedzila závislosť od Ázie a zlepšila cenová konkurencieschopnosť.
Pre spotrebiteľov je podstatné, že prípadná revízia pravidiel by mohla na trhu udržať širšie portfólio pohonov dlhší čas. To však neznamená automatické zlacňovanie; skôr pôjde o jemnejší prechod a viac medzistupňov, od hybridov po spaľovacie motory využívajúce nízkouhlíkové palivá. Konečná cena aj tak bude závisieť od nákladov na technológie, cien energií a výšky verejnej podpory infraštruktúry.
Bude EÚ reagovať?
Najbližšie mesiace ukážu, či sa v EÚ otvorí formálna debata o úprave cieľa 2035 a či získa podporu väčšiny. Dôležité bude aj tempo zavádzania nových štandardov nabíjania, výroby batérií a recyklácie, pretože práve tieto faktory určujú, ako rýchlo dokáže trh znížiť ceny elektromobilov a rozšíriť ich prijatie. Pre výrobcov i dodávateľov pôjde o test investičnej disciplíny; pre vlády o skúšku, či vedia nastaviť pravidlá tak, aby kapacity zostali v Európe.
Kým sa otvorí prípadná legislatívna zmena, platí pôvodná trajektória. Domácnosti by pri výbere auta mali sledovať nielen cenu, ale aj celkové prevádzkové náklady, dostupnosť servisov a dlhodobé obmedzenia v mestách.