Ministri energetiky Európskej únie (EÚ) v pondelok schválili návrh na postupné ukončenie dovozu ruského plynu do konca roka 2027, s úplným zákazom od 1. januára 2028. Slovensko a Maďarsko, ktoré mali voči návrhu výhrady a naďalej nakupujú ruský plyn, boli pri hlasovaní prehlasované kvalifikovanou väčšinou. Premiér Robert Fico krok EÚ dlhodobo kritizuje. Téme sa venujú Správy STVR.
Dohoda v Rade EÚ napriek odporu
Ministri energetiky členských krajín EÚ dosiahli v pondelok 20. októbra politickú dohodu o návrhu Európskej komisie na postupné ukončenie dovozu plynu z Ruska. Podľa dánskeho predsedníctva Rady EÚ kompromis nepodporili len dva štáty – podľa dostupných informácií išlo o Slovensko a Maďarsko, ktoré už v minulosti vyjadrovali voči tomuto plánu výhrady.
Keďže na schválenie návrhu bola potrebná len kvalifikovaná väčšina hlasov, odpor týchto dvoch krajín nestačil na jeho zablokovanie. Návrh, ktorý je súčasťou širšieho plánu REPowerEU, sa vzťahuje na plyn dodávaný potrubím aj na skvapalnený zemný plyn (LNG) a počíta s úplným zákazom dovozu od 1. januára 2028.
Návrh už predtým získal podporu príslušných výborov Európskeho parlamentu a teraz budú nasledovať tzv. trialógy – rokovania medzi Parlamentom, Radou EÚ a Komisiou o finálnej podobe legislatívy.
Výzvy na ukončenie nákupov
EÚ a jej partneri, vrátane USA, opakovane vyzývali Slovensko a Maďarsko, ktoré ako jedny z mála krajín EÚ stále nakupujú ruský plyn, aby tieto nákupy ukončili. Americký prezident Donald Trump túto tému nedávno otvoril aj v telefonáte s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Slovenský premiér Robert Fico však návrh Európskej komisie opakovane a ostro kritizoval. Označil ho za ideologický a varoval, že jeho prijatie povedie k zvýšeniu cien plynu pre slovenských odberateľov. Podľa neho Slovensko zároveň príde o tranzitné poplatky za prepravu ruského plynu cez svoje územie a bude musieť platiť viac za prepravu plynu z alternatívnych zdrojov. Fico tiež upozornil na riziko, že Slovensko môže čeliť arbitráži, ak jednostranne poruší dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu s ruskou spoločnosťou Gazprom.
Na čo sa treba pripraviť?
Pre slovenských občanov toto rozhodnutie EÚ znamená v krátkodobom horizonte len malú zmenu, no z dlhodobého hľadiska predstavuje vážne ekonomické riziko a strategickú výzvu. Hoci zákaz dovozu ruského plynu začne platiť až od roku 2028, jeho dôsledky pocítime pravdepodobne oveľa skôr.
Najdôležitejšie je, že rozhodnutie bezprostredne neohrozuje dodávky plynu ani nespôsobí okamžitý skok v cenách pre domácnosti. Dodávky plynu sú zvyčajne zabezpečené dlhodobejšími zmluvami a ceny pre domácnosti sú na Slovensku regulované s ročnou platnosťou. V najbližších mesiacoch teda ľudia nepocítia priamu zmenu na svojich účtoch len kvôli tomuto rozhodnutiu.
Zásadné problémy však nastanú v strednodobom a dlhodobom horizonte. Pre Slovensko, ktoré je stále významne závislé od ruského plynu a zároveň zarába na jeho tranzite ďalej do Európy, znamená tento zákaz potrebu urýchlene a definitívne nájsť náhradné zdroje a trasy. Aj keď diverzifikácia už prebieha (nákup LNG, plyn z Nórska), úplné nahradenie ruských objemov bude technicky aj finančne náročné.
Fico opakovane varuje, že alternatívne zdroje plynu, najmä skvapalnený LNG dovážaný loďami, sú historicky drahšie ako ruský plyn z plynovodov, hoci poniektorí odborníci tvrdia niečo iné. Pre slovenských občanov to teda môže znamenať vyššie účty za plyn v budúcnosti, keďže tieto vyššie nákupné ceny by sa premietli do regulovaných cien pre domácnosti.
Okrem vyššej ceny za samotný plyn Slovensko príde aj o významné príjmy z tranzitných poplatkov. Tieto poplatky dnes pomáhajú financovať prevádzku a údržbu rozsiahlej plynárenskej siete na našom území. Ich výpadok bude musieť byť nahradený buď zo štátneho rozpočtu, alebo sa premietne do vyšších poplatkov za distribúciu plynu, ktoré opäť zaplatia koncoví odberatelia – teda domácnosti a firmy.
