Vládny plán na zrušenie troch dní pracovného pokoja, ktorý má do štátneho rozpočtu priniesť 230 miliónov eur, naberá nové kontúry. Hoci počet rušených dní zostáva rovnaký, po vlne kritiky sa začalo diskutovať o tom, ktoré konkrétne sviatky by mali o status voľného dňa prísť. V hre je teraz aj 15. september, informuje agentúra SITA.
September namiesto januára
Pôvodný návrh ministra financií Ladislava Kamenického počítal s trvalým zrušením pracovného pokoja počas 17. novembra a s dočasným zrušením pre rok 2026 počas 8. mája a 6. januára. Práve zrušenie Troch kráľov však vyvolalo silnú kritiku, keďže ide o Štedrý deň pre pravoslávnych veriacich.
Poslanec Ján Richter (Smer-SD) po nedeľnej diskusii v STVR potvrdil, že počet rušených sviatkov je daný, no ich konkrétny výber je stále predmetom debaty. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) následne uviedol, že ako najkompromisnejší návrh sa mu javí dočasné zrušenie voľného dňa 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária) namiesto 6. januára.
Ostrá kritika opozície aj cirkvi
Na pôvodný plán ostro reagovala opozícia. Simona Petrík z Progresívneho Slovenska kritizovala vládu, že chce poslať Rusínov pracovať na ich Štedrý deň. Igor Matovič z hnutia Slovensko obvinil vládu z pokrytectva, keďže pred voľbami sľubovala štvordňový pracovný týždeň a po voľbách berie ľuďom sviatky.
K téme sa vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS), ktorá by privítala, ak by rozhodnutiu predchádzal otvorený dialóg, a to aj s ohľadom na Vatikánsku zmluvu. Podľa KBS sú sviatky spojené s prežívaním viery a rodinných tradícií a ekonomický zisk by nemal byť jediným kritériom pri ich rušení.
Voľných dní máme veľa
Analytici z projektu Dáta bez pátosu na sociálnej sieti pripomenuli, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom voľných dní v EÚ. V súčasnosti máme 14 sviatkov, ktoré sú aj dňami pracovného pokoja, čo je napríklad o jeden viac, ako má susedné Česko. K tomuto číslu sme sa dostali v roku 2024, keď bol ako deň pracovného pokoja zrušený 1. september (Deň Ústavy SR).
Prečo štát ruší sviatky?
Štát ruší sviatky z jedného hlavného a veľmi priameho dôvodu: je to rýchly a administratívne jednoduchý spôsob, ako získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu a podporiť ekonomickú aktivitu.
Každý takýto deň, keď je väčšina ekonomiky v útlme, predstavuje pre štát stratu na produkcii a daniach. Jeho premenou na bežný pracovný deň sa celá krajina stáva ekonomicky aktívnejšou, čo sa okamžite prejaví vo vyšších príjmoch pre štátnu kasu.
Vláda odhaduje, že zrušením troch sviatkov získa do rozpočtu približne 230 miliónov eur, a to vďaka vyššiemu výberu daní z príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov a DPH. Pre vládu, ktorá hľadá zdroje na zníženie deficitu, je to teda efektívne a vopred vypočítateľné opatrenie.
Tvrdý dopad na zamestnancov
Pre tú skupinu ľudí, ktorá bežne pracuje aj počas sviatkov (napríklad v zdravotníctve, nepretržitých prevádzkach či v obchodoch), je dopad priamy a finančný. Títo zamestnanci prídu o zákonný príplatok za prácu vo sviatok. Pri osemhodinovej zmene to predstavuje stratu vyše 42 eur na deň, čo pri troch zrušených sviatkoch znamená pokles ročného príjmu o viac ako 126 eur. Budú teda pracovať rovnako ako doteraz, ale na konci roka budú mať reálne menej peňazí.
Pre väčšinu zamestnancov, ktorí by v tieto dni mali za normálnych okolností voľno, je dopad iný, no rovnako nepriaznivý. Hoci ich ročný plat sa nezníži, budú musieť pracovať viac za rovnakú mzdu. V praxi tak stratia tri dni plateného voľna, ktoré mohli venovať rodine a oddychu. Hodnota ich práce sa v prepočte na jeden odpracovaný deň zníži. Pre rodičov to navyše prináša praktické problémy, keďže napríklad na Troch kráľov budú musieť ísť do práce, zatiaľ čo ich deti budú mať ešte školské prázdniny, čo ich prinúti čerpať si dovolenku.
V oboch prípadoch teda platí, že zamestnanci si pohoršia. Buď budú mať menej peňazí za rovnakú prácu, alebo odpracujú viac dní za rovnaké peniaze. Celá ťarcha tohto konkrétneho úsporného opatrenia tak leží priamo na ich pleciach.
Čo ďalšie obsahuje tretia konsolidácia?
Najväčšiu skupinu opatrení tvoria tie, ktoré priamo zasiahnu peňaženky pracujúcich. Pre všetkých zamestnancov sa zvýši sadzba zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod (zo 4 % na 5 %), čo im zníži čistú mzdu. Zavádza sa tiež progresívne zdaňovanie príjmov s novými, vyššími sadzbami 30 % a 35 % pre najlepšie zarábajúcich a zároveň sa znižuje hranica, od ktorej sa uplatňuje už existujúca 25 % sadzba.
Zmeny sa dotknú aj živnostníkov, ktorým sa skrátia odvodové prázdniny a zvýši sa im vymeriavací základ, z ktorého si platia odvody. Balíček počíta aj so znížením výšky podpory v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca jej poberania.
Ďalšie zdroje má štát získať od podnikateľského sektora. Zavádza sa prísnejšie pravidlo pre odpočet DPH pri firemných autách, kde si firmy pri akomkoľvek súkromnom využití budú môcť odpočítať už len 50 % dane.
Balíček obsahuje aj úplne nové alebo zvýšené dane, často označované ako dane z negatívnych externalít. Medzi ne patrí zvýšenie DPH z 19 % na 23 % na vybrané potraviny s vysokým obsahom cukru a soli, vyššie zdanenie hazardu a zavedenie nového poplatku za vyťažené primárne suroviny, ako sú štrk, piesok či kameň.
Časť konsolidácie sa má udiať aj priamo v štátnej správe. Najvýraznejším krokom je zmrazenie platov pre väčšinu štátnych a verejných zamestnancov na rok 2026, s výnimkou lekárov, sestier a zamestnancov v školstve. Ministerstvá majú zároveň znížiť svoje rozpočty na mzdy, čo môže viesť k prepúšťaniu alebo nevyplácaniu odmien. V pláne je aj rušenie a zlučovanie niektorých štátnych úradov s cieľom znížiť duplicitu a prevádzkové náklady.
