Kritika vládneho konsolidačného balíčka zo strany podnikateľského sektora naberá na sile. Zástupcovia najväčších firiem a zamestnávateľov varujú, že štát si zvolil najjednoduchšiu, no pre ekonomiku najškodlivejšiu cestu – namiesto skutočného šetrenia vo vlastných radoch opäť zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich a firiem. Tento prístup podľa nich ohrozuje konkurencieschopnosť, povedie k prepúšťaniu a je v rozpore s predvolebnými sľubmi o sociálnom dialógu. Téme sa venujú Aktuality.sk.
Rekordné zaťaženie práce a riziko prepúšťania
Podľa dát Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má daňovo-odvodové zaťaženie v roku 2025 dosiahnuť 37 percent HDP, čo je najvyššia úroveň od roku 1996. Tento tlak pociťujú zamestnanci naprieč všetkými príjmovými skupinami. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že vysoko kvalifikovaný slovenský zamestnanec zarobí v čistom o stovky eur menej ako jeho český kolega, čo podporuje odliv mozgov.
Zároveň sa potichu zvyšuje aj zaťaženie ľudí s najnižšími príjmami. Ekonóm Martin Šuster z RRZ vypočítal, že kým v minulosti sa z minimálnej mzdy daň z príjmu neplatila, budúci rok jej daňovo-odvodové zaťaženie prvýkrát presiahne 20 percent. Podľa zamestnávateľov tento „koktejl úpadku“ povedie k zdražovaniu, strate konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku k zatváraniu prevádzok a prepúšťaniu.
Štát sľubuje šetrenie, kritika sa kopí
Zatiaľ čo vláda presúva ťarchu konsolidácie na súkromný sektor, vo vlastných radoch podľa dát nešetrí. Oproti sľubom premiéra Roberta Fica o 30-percentnom škrte štátnych zamestnancov z jari 2024 je realita opačná.
Najvyšší kontrolný úrad informoval, že počet zamestnancov v ústredných orgánoch štátu tento rok naopak narástol o 699 osôb a výdavky na ich platy stúpli o viac ako 240 miliónov eur. Podnikateľské združenia sú preto skeptické voči novému sľubu ministra financií ušetriť 1,3 miliardy eur a žiadajú konkrétny plán a priebežné odpočty.
Zlomený sľub o sociálnom dialógu
Podnikatelia a daňoví poradcovia vláde vyčítajú nielen obsah opatrení, ale aj spôsob ich prijatia. Premiér Fico pred voľbami sľuboval, že žiadne dôležité rozhodnutie neprijme bez dohody so sociálnymi partnermi. V skutočnosti však bol konsolidačný balík pripravený za zatvorenými dverami a odborná verejnosť sa o jeho obsahu dozvedela až z tlačovej konferencie. Následné prerokovanie v parlamente v skrátenom konaní a s obmedzenou rozpravou podľa nich zničilo akýkoľvek priestor na korektný dialóg.
Podľa prezidentky Slovenskej komory daňových poradcov Miriam Galandovej takýto nepredvídateľný a chaotický legislatívny proces poškodzuje podnikateľské prostredie viac ako samotné dane. Firmy namiesto rozvoja svojho podnikania musia neustále venovať energiu implementácii narýchlo a zle pripravených zákonov. Združenia zároveň pripomínajú, že vláde predložili vlastné návrhy na konsolidáciu zamerané na úspory vo výdavkoch štátu, ako je zrušenie 13. dôchodku či vlakov zadarmo, tie však boli ignorované.
Štát a jeho tretia konsolidácia
Tretí konsolidačný balíček, ktorý sa aktuálne v zrýchlenom konaní prerokúva v parlamente, je rozsiahly súbor opatrení, ktorého cieľom je ozdraviť verejné financie. Ide o komplexný mix zvyšovania daní a odvodov, nových poplatkov, ale aj šetrenia na strane štátu. Jeho ťažisko však spočíva v zvyšovaní príjmov, pričom hlavnú záťaž ponesú pracujúci ľudia a firmy.
Najväčší a najpriamejší dopad pocítia zamestnanci a živnostníci. Pre všetkých zamestnancov sa od roku 2026 zvýši sadzba zdravotných odvodov zo 4 % na 5 %, čo automaticky zníži ich čistú mzdu. Zavádza sa tiež progresívne zdaňovanie príjmov s novými, vyššími sadzbami a zároveň sa znižuje hranica príjmu, od ktorej sa uplatňuje 25 % sadzba.
Tvrdý dopad pocítia aj živnostníci, ktorým sa výrazne zvyšujú minimálne odvody (na viac ako 425 eur mesačne) a zároveň sa im skracujú tzv. odvodové prázdniny pre začiatočníkov z jedného roka na šesť mesiacov. Všetkých pracujúcich sa dotkne aj zrušenie troch dní pracovného pokoja, čo znamená buď viac práce za rovnaký ročný plat, alebo stratu finančných príplatkov.
Balíček tiež zasahuje do sociálnych istôt. Podpora v nezamestnanosti sa bude po novom vyplácať v plnej výške len počas prvých troch mesiacov a následne bude klesať. Zmena nastane aj pri práceneschopnosti (PN), kde sa povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi náhradu príjmu predlžuje z desiatich na štrnásť dní, čím štát prenáša časť nákladov na firmy.
Druhú skupinu opatrení tvoria nové dane a povinnosti pre firmy. Zásadnou zmenou je obmedzenie odpočtu DPH pri firemných autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, na paušálnych 50 %. Balíček zavádza aj nové dane, ako je zvýšenie DPH na 23 % na vybrané nezdravé potraviny (s výnimkou niektorých mliečnych a diabetických nápojov), vyššie zdanenie hazardu a zvýšenie odvodu pre správcovské spoločnosti, čo predraží investovanie a sporenie na dôchodok.
Napokon, balíček obsahuje aj šetrenie na strane štátu. To zahŕňa predovšetkým zmrazenie platov pre väčšinu štátnych a verejných zamestnancov na rok 2026, s výnimkou zdravotníkov a zamestnancov v školstve. V pláne je aj rušenie a zlučovanie niektorých štátnych úradov, hoci podľa kritikov sú tieto plány nekonkrétne a nedostatočné v porovnaní so záťažou, ktorá sa presúva na súkromný sektor.
