Vládny plán zrušiť v rámci konsolidácie verejných financií tri dni pracovného pokoja v budúcom roku rozbúril verejnú diskusiu. Zatiaľ čo vláda si od tohto kroku sľubuje úspory, mnohí občania sú nespokojní s perspektívou ďalších pracovných dní. Odborníci zároveň upozorňujú na finančné straty zamestnancov a spochybňujú dlhodobý efekt tohto opatrenia. Téme sa venujú Tvnoviny.sk.
Strata pre všetkých
V roku 2026 by mali ľudia na Slovensku pracovať aj 6. januára (Traja králi), 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) a 17. novembra (Deň boja за slobodu a demokraciu). Prieskum v uliciach ukázal, že ľudia vnímajú stratu týchto dní negatívne, či už z dôvodu symboliky sviatkov alebo jednoducho pre stratu dňa voľna.
Najväčší praktický problém predstavuje zrušenie voľna na Troch kráľov. Tento deň totiž pripadá na obdobie školských prázdnin, čo znamená, že zatiaľ čo deti budú ešte doma, rodičia budú musieť ísť do práce a čerpať si dovolenku.
Sociálno-ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov, Ján Košč, upozorňuje aj na finančný dopad. Podľa neho strata jedného sviatočného dňa pri osemhodinovej zmene znamená pre zamestnanca s minimálnou mzdou výpadok v čistom príjme vo výške 30 eur. Zároveň pripomenul, že Slováci už dnes pracujú v priemere viac hodín ako obyvatelia iných krajín EÚ a OECD.
Dočasné opatrenie, ktoré nerieši trvalý problém
Odborníci spochybňujú aj samotnú logiku opatrenia. Zatiaľ čo 17. november má byť ako deň pracovného pokoja zrušený natrvalo, voľno 6. januára a 8. mája sa má zrušiť len dočasne na jeden rok.
Podľa analytika Portu.sk, Mareka Malinu, práve tento dočasný charakter spochybňuje zmysel celého kroku. Ako uviedol, takéto jednorazové opatrenie nerieši potrebu trvalého a systémového uzdravenia štátnych financií. Faktom však zostáva, že v porovnaní s krajinami V4 má Slovensko najvyšší počet štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.
Prečo až tri dni pracovného pokoja?
Hlavným a celkom priamym dôvodom, prečo štát zrušil tri dni pracovného pokoja, je snaha o rýchle a efektívne ozdravenie verejných financií. Každý takýto deň, keď je väčšina ekonomiky zatvorená, predstavuje pre štát „stratený“ deň produkcie.
Jeho premenou na bežný pracovný deň sa celá krajina stáva ekonomicky aktívnejšou – ľudia idú do práce, firmy vyrábajú tovar, poskytujú služby a obchody sú otvorené. Táto zvýšená aktivita sa okamžite premieta do vyšších príjmov pre štátnu kasu.
V tento dodatočný pracovný deň štát vyberie viac peňazí na daniach z príjmov a na sociálnych a zdravotných odvodoch, keďže ľudia sú v práci a dostávajú mzdu. Súčasne, keďže sú otvorené obchody a služby, zvyšuje sa aj výber dane z pridanej hodnoty (DPH). Štát ako zamestnávateľ zároveň ušetrí na drahých príplatkoch za prácu vo sviatok, ktoré by inak musel vyplatiť zamestnancom v nepretržitých prevádzkach. Podľa vládnych prepočtov má tento krok priniesť do rozpočtu približne 230 miliónov eur.
Pre vládu, ktorá urgentne hľadá veľké a predvídateľné sumy na zníženie deficitu, je zrušenie sviatkov v porovnaní so zložitými a dlhotrvajúcimi štrukturálnymi reformami administratívne jednoduchým a rýchlym riešením. Vláda tento krok obhajuje aj argumentom, že Slovensko má v porovnaní so susednými krajinami nadpriemerný počet dní pracovného pokoja, a tak ide v podstate len o priblíženie sa k bežnému európskemu štandardu.
Čo to znamená pre peňaženky pracujúcich?
Pre skupinu ľudí, ktorá počas sviatkov bežne pracuje, je odpoveď jednoznačná. Budú mať menej peňazí, aj keď budú pracovať rovnako ako doteraz. Sem patria najmä zamestnanci v nepretržitých prevádzkach, v zdravotníctve, v pohostinstve, v záchranných zložkách alebo po novom aj v obchodoch.
Títo ľudia prídu o zákonný príplatok za prácu vo sviatok, ktorý, ako bolo spomenuté, predstavuje pri osemhodinovej zmene stratu vyše 42 eur na deň. Pri troch zrušených sviatkoch tak táto skupina príde o viac ako 126 eur zo svojej ročnej mzdy. Ich pracovné zaťaženie sa nezmení, no ich príjem sa reálne zníži.
Pre druhú, väčšinovú skupinu ľudí, ktorá má počas sviatkov bežne voľno, je situácia iná, no v konečnom dôsledku tiež negatívna. Títo zamestnanci síce neprídu o peniaze v zmysle, že by ich ročný plat klesol, ale budú musieť pracovať viac za rovnakú mzdu. Ich ročný plat je zvyčajne fixný a je vypočítaný na určitý počet pracovných dní. Zrušením troch dní voľna sa im počet pracovných dní v roku zvýši, no ročný plat zostane rovnaký.
Inými slovami, hodnota ich jedného pracovného dňa sa v prepočte zníži. Stratia tri dni plateného voľna, ktoré mohli venovať rodine, oddychu alebo koníčkom, a namiesto toho ich strávia v práci bez akejkoľvek dodatočnej kompenzácie. Pre rodičov s deťmi, ktoré majú počas niektorých z týchto sviatkov ešte prázdniny, to môže znamenať aj priamu finančnú stratu, keďže si budú musieť zobrať dovolenku alebo zaplatiť za starostlivosť o deti.
Aj keď to na prvý pohľad vyzerá zložito, výsledok je pre všetkých zamestnancov rovnaký – pohoršia si. Buď budú mať na konci roka na účte reálne menej peňazí za rovnaký počet odpracovaných dní, alebo budú musieť odpracovať viac dní za rovnaký ročný plat. V oboch prípadoch sa ekonomická ťarcha konsolidácie presúva priamo na ich plecia.
