V rámci konsolidačných opatrení sa musia zamestnanci na Slovensku pripraviť na nové odvody, ktoré od 1. januára 2026 priamo ovplyvnia výšku ich čistej mzdy. Okrem zvýšenia sadzby zdravotného poistenia vláda ruší aj doterajšiu výnimku pri platení odvodov z odmien počas práceneschopnosti či materskej dovolenky. Informujú o tom Peniaze.sk.
O koľko klesne čistá mzda?
Kľúčovou zmenou je zvýšenie sadzby zdravotných odvodov pre zamestnanca o jeden percentuálny bod, zo 4 % na 5 %. Hoci sa v rovnakom období zvýši aj nezdaniteľná časť základu dane, ktorá zvyčajne čisté príjmy mierne dvíha, celkový dopad bude pre väčšinu pracujúcich negatívny.
Vyššie odvody budú citeľné. Podľa prepočtov daňového experta Jozefa Mihála si zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 600 eur nájde na účte mesačne približne o 9,59 eura menej. V prípade zamestnanca s minimálnou mzdou 900 eur pôjde o pokles čistého príjmu zhruba o 4 eurá. Ak zamestnávatelia nepristúpia ku kompenzácii formou navýšenia hrubej mzdy, ľudia pocítia priame dôsledky konsolidácie na svojich výplatných páskach.
Odvody preniknú hlbšie do našich životov
Druhým významným opatrením je zrušenie výnimky pri platení odvodov z príjmov vyplatených počas takzvaných „prerušených období“, ako sú práceneschopnosť (PN), ošetrovanie člena rodiny (OČR) alebo materská dovolenka. Doteraz platilo, že ak zamestnanec počas týchto období dostal od zamestnávateľa mimoriadnu odmenu, napríklad vianočný bonus alebo ročné prémie, z tejto sumy platil len obmedzené odvody.
Po novom sa však všetky takéto príjmy budú považovať za bežnú mzdu a budú sa na ňu vzťahovať odvody – budú podliehať plnej odvodovej povinnosti. To znamená, že aj keď bude zamestnanec napríklad na materskej, zo svojej koncoročnej odmeny bude musieť zaplatiť odvody na starobné, nemocenské, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity. Dôležité je upresniť, že samotné sociálne dávky (nemocenské, materské, ošetrovné) zostávajú aj naďalej bez odvodov. Zmena sa týka výlučne dodatočných príjmov od zamestnávateľa.
Dopady na zamestnancov
Pre zamestnancov majú tieto na prvý pohľad technické zmeny veľmi konkrétne a citeľné dôsledky, ktoré zasiahnu ich financie aj pocit istoty. Vyššie odvody nie sú len jednorazová zmena – ide o trvalé navýšenie ich daňovo-odvodového zaťaženia, ktorého dopady pocítia v rôznych životných situáciách.
Hoci mesačný pokles o 4 až 10 eur sa môže zdať ako zanedbateľná suma, v ročnom súčte to pre priemerného zamestnanca predstavuje stratu viac ako 100 eur. Sú to peniaze, ktoré mohol minúť na nákupy, zaplatiť nimi účty alebo si ich odložiť. V kontexte inflácie a rastúcich životných nákladov tak reálne prichádza o časť svojej kúpnej sily. Z psychologického hľadiska to môže byť vnímané ako ďalší trest za prácu, keďže štát si z výplaty zoberie viac bez toho, aby za to zamestnanec dostal nejakú pridanú hodnotu alebo lepšie služby.
Druhý dôsledok, teda zrušenie výhodnejšieho zdaňovania odmien počas PN, OČR či materskej, je oveľa zákernejší. Predstavte si ženu na materskej dovolenke, ktorej príjem je obmedzený len na materskú dávku. Ak jej zamestnávateľ ako prejav vďaky za jej prácu v predchádzajúcom roku vyplatí vianočný bonus 1 000 eur, doteraz z neho dostala podstatne vyššiu čistú sumu.
Po novom jej však štát z tejto odmeny stiahne plné sociálne odvody, akoby bola v práci, a ona tak reálne príde o desiatky až stovky eur. Je to v podstate trest za lojalitu a minulé pracovné nasadenie v čase, keď je jej rodinný rozpočet najviac napätý. Rovnaká situácia nastane, ak bude zamestnanec dlhodobo práceneschopný po vážnom úraze a zamestnávateľ mu vyplatí ročné prémie. Miesto finančnej pomoci dostane ranu v podobe nečakane vysokých odvodov.
Zmeny pocítia aj zamestnávatelia
Tieto zmeny tiež vytvárajú nepriamy tlak na zamestnávateľov. Ak budú chcieť zamestnancom kompenzovať stratu na čistom príjme, budú musieť zvyšovať hrubé mzdy. To však zvyšuje aj ich vlastné náklady na odvody, čo si mnohé firmy, najmä tie menšie, nebudú môcť dovoliť. Výsledkom bude, že ťarcha konsolidácie zostane v drvivej väčšine na pleciach samotných zamestnancov.
V konečnom dôsledku táto kombinácia opatrení znamená, že zamestnanec nielenže bude mať každý mesiac o niečo menej peňazí na účte, ale zároveň príde o dôležitú finančnú úľavu v obdobiach, kedy je najzraniteľnejší – počas choroby, starostlivosti o dieťa alebo člena rodiny. Je to teda zásah, ktorý pocíti nielen pri bežných výplatách, ale najmä v kritických životných momentoch.
