Konsolidačné opatrenia, ktoré zasiahnu peňaženky bežných občanov a firiem, napokon ovplyvnia aj platy vládnych činiteľov. Znie to fér, no pri bližšom pohľade je zrejmé, že pre väčšinu členov vlády pôjde len o dočasné a pomerne mierne zníženie príjmu, po ktorom bude nasledovať jeho opätovný nárast, píšu Tvnoviny.sk.
Najskôr pokles, potom rast
Treba si uvedomiť, že platy vládnych činiteľov sa skladajú z dvoch častí, a to zo zdaniteľného platu a z paušálnych náhrad, ktoré nepodliehajú ďalším odvodom. Kým samotný plat je zmrazený už od roku 2022, práve paušálne náhrady majú od apríla budúceho roka rásť.
Nové konsolidačné opatrenia sa tak dotknú len zdaniteľnej platovej zložky. V praxi to znamená, že od januára si radoví ministri nájdu na účte približne o 60 eur menej. Podpredsedom vlády a premiérovi klesne čistý príjem zhruba o 70 eur mesačne.
Tento stav však potrvá len tri mesiace. Už v apríli, po navýšení paušálnych náhrad, budú ich celkové príjmy dokonca vyššie, ako sú dnes. V prípade premiéra sa očakáva nárast o približne 260 eur v porovnaní so súčasnosťou.
Prezident je výnimkou
Jediným ústavným činiteľom, ktorý pocíti výraznejší a trvalejší pokles príjmu, bude prezident. Keďže jeho plat sa počíta iným spôsobom, od nového roka mu čistý príjem klesne o viac ako 1 600 eur mesačne. Ani jarné zvýšenie paušálnych náhrad tento prepad nevykompenzuje a jeho celkový zárobok zostane nižší ako doteraz.
Symbolický politický krok
Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu je však uťahovanie opaskov členov vlády len symbolickým a politickým gestom. Jeho cieľom nie je reálne prispieť k ozdraveniu verejných financií, ale skôr „predať“ nepopulárne zvyšovanie daní verejnosti.
Analytik poukázal na to, že úspora na platoch ministrov predstavuje v celkovom meradle len niekoľko miliónov eur ročne, čo je zanedbateľná suma v porovnaní s 2,7-miliardovým konsolidačným balíkom.
Z jeho pohľadu tento krok nesúvisí so skutočným riešením deficitu ani s vývojom slovenskej ekonomiky, ale ide čisto o vyslanie politického signálu občanom.
Sú nové platy vládnych činiteľov fér?
Zatiaľ čo bežný zamestnanec alebo živnostník čelí trvalému a reálnemu zníženiu svojho čistého príjmu prostredníctvom vyšších odvodov či nových daní, „uťahovanie opaskov“ u členov vlády je, ako ukazuje analýza, len dočasné a v konečnom dôsledku iluzórne. Pokles platu o pár desiatok eur na tri mesiace, po ktorom nasleduje nárast príjmu na úroveň ešte vyššiu ako dnes, sa nedá porovnávať so situáciou rodiny, ktorá príde o stovky eur ročne natrvalo. Chýba tu základný princíp spravodlivosti – princíp zdieľanej obete.
Mechanizmom, ktorý túto nerovnosť vytvára, je štruktúra príjmu politikov. Kým bežný občan má len jeden zdaniteľný príjem, z ktorého musí znášať plnú ťarchu konsolidácie, politici majú okrem platu aj vysoké paušálne náhrady. Práve tieto náhrady, ktorých sa konsolidácia nedotkne a ktoré sa majú naopak zvyšovať, im slúžia ako „finančný vankúš“, ktorý nielenže úplne utlmí dopady šetrenia, ale ich príjem dokonca zvýši. Je to nástroj, ktorý bežný občan k dispozícii nemá.
Ako upozornil aj analytik, celá situácia tak pôsobí ako premyslený politický marketing. Vláda urobí symbolické gesto, aby mohla verejnosti komunikovať, že „šetrí aj na sebe“, a tým sa snaží ospravedlniť oveľa tvrdšie a trvalejšie zásahy do peňaženiek občanov.
Pre verejnosť je však tento krok ľahko čitateľný a výsledkom nie je pocit spravodlivosti, ale naopak, prehlbujúci sa pocit cynizmu a straty dôvery. Zatiaľ čo od ľudí sa vyžaduje skutočné odriekanie na neurčito, politická elita si zabezpečila systém, v ktorom je jej vlastná „obeť“ len trojmesačnou epizódou predchádzajúcou ďalšiemu zvýšeniu platu.
Vláda bude šetriť aj na sebe, no inak
Minister financií Ladislav Kamenický ozrejmil, že na konsolidácii sa bude podieľať aj štát, a to sumou 1,3 miliardy eur. Práve o túto sumu sa majú znížiť jeho výdavky. O platy vládnych činiteľov však nepôjde. Opatrenia zahŕňajú rušenie a zlučovanie úradov, obmedzenie nákupov, prepúšťanie a plošné zmrazenie platov.
Hoci oficiálny zoznam rušených alebo zlučovaných inštitúcií zatiaľ neexistuje, minister Kamenický ako príklad uviedol zlúčenie Úradu vládneho auditu a naznačil možné zrušenie ďalšieho úradu v pôsobnosti ministerstva financií.
Politické špekulácie sa vedú najmä o Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý kritizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba, a o jeho možnom spojení s Protimonopolným úradom. Obe inštitúcie však tvrdia, že o takomto pláne nemajú žiadne oficiálne informácie.
Pochopiteľne, väčšina oslovených úradov reagovala na nové šetrenie štátu s veľkými obavami. Zhodujú sa, že výrazné škrty už realizovali v minulosti a ďalšie znižovanie rozpočtov by išlo na úkor kvality ich práce. Napríklad Protimonopolný úrad už vlani prepustil desať percent zamestnancov a presťahoval sa do lacnejších priestorov. Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
