Slovenskí výrobcovia potravín varujú, že v najbližšom období budú nútení zvyšovať ceny. Dôvodom je kombinácia viacerých vládnych opatrení – od zvýšenia minimálnej mzdy, na ktorú sú naviazané príplatky za prácu, až po nové náklady vyplývajúce z konsolidačného balíčka. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč však tvrdí, že spotrebitelia toto zdražovanie výraznejšie nepocítia. Píšu o tom Správy STVR.
Zdražovanie má viacero príčin
Zástupcovia agrosektora sa zhodujú, že nové a vyššie náklady nebudú schopní absorbovať a budú ich musieť premietnuť do cien svojich výrobkov. Týka sa to najmä odvetví s nepretržitou prevádzkou, ako sú pekárne či živočíšna výroba. Majiteľka remeselnej pekárne v Nitre potvrdila, že vyššia minimálna mzda pre nich znamená drahšie príplatky za nočnú a víkendovú prácu, čo sa bude musieť prejaviť na cene.
Podobne sa vyjadril aj chovateľ ošípaných František Valášek, podľa ktorého nemajú producenti iné východisko, ako zakomponovať vyššie náklady do cien, inak im hrozí zánik. Tento scenár potvrdzujú aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská potravinárska komora aj Slovenský zväz spracovateľov mäsa.
Vraj to nepocítime
Hoci sa spotrebitelia po nedávnej skúsenosti s dvojcifernou infláciou obávajú ďalšieho zdražovania, minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) má iný názor. Podľa neho prípadné zvýšenie cien zo strany slovenských producentov ľudia v obchodoch výrazne nepocítia.
Svoj postoj odôvodnil tým, že podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je veľmi malý. „Keď hovorí nejaký slovenský producent, potravinár, že vďaka nejakým krokom bude zvyšovať ceny, tak to nebude mať nejaký podiel. Z toho dôvodu, že len nejaké malé percento je tam slovenských potravín,“ uviedol Takáč.
Hoci aktuálna medziročná inflácia pri potravinách je na úrovni 2,5 percenta, výrobcovia trvajú na tom, že tlak na jej opätovný rast je reálny.
Aká je realita?
Vyhlásenie ministra, že zdražovanie slovenských potravín nepocítime, je celkom problematické a s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdivé. Tento argument ignoruje ako štruktúru slovenského potravinového trhu, tak aj základné ekonomické princípy.
Hoci celkový podiel slovenských potravín na pultoch nemusí byť majoritný, v kľúčových a každodenných kategóriách, ktoré tvoria základ nákupného košíka, majú domáci výrobcovia často dominantné alebo veľmi silné postavenie.
Týka sa to najmä čerstvého pečiva, mlieka a mliečnych výrobkov, vajec a niektorých druhov mäsa či zeleniny. Ak zdražia práve tieto základné potraviny, ktoré ľudia nakupujú takmer denne, pocíti to pri nákupe každá jedna domácnosť, bez ohľadu na to, aký je podiel zahraničných výrobkov v iných, menej častých segmentoch.
Argument ministra by platil, ak by Slováci nakupovali len trvanlivé zahraničné produkty, čo nie je pravda.
Po druhé, trh s potravinami nefunguje vo vákuu. Ak významní domáci výrobcovia, ktorí sú často cenovými lídrami, zvýšia svoje ceny z dôvodu vyšších nákladov (mzdy, energia), vytvoria tým priestor aj pre obchodné reťazce a zahraničných dodávateľov, aby tiež zvýšili svoje ceny a marže.
Zvýšenie cien slovenských produktov takmer vždy potiahne nahor celkovú cenovú hladinu v danom segmente. Je veľmi nepravdepodobné, že by zahraničná konkurencia v reakcii na zdraženie tej slovenskej svoje ceny znížila; skôr využije príležitosť na vlastné zdraženie.
Napokon, samotný argument je paradoxný. Minister pôdohospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je podporovať a rozvíjať domáci agrosektor, v podstate verejne hovorí, že cenotvorba tohto sektora nemá na trh vplyv. To môžu mnohí brať ako demotivujúci odkaz pre slovenských farmárov a potravinárov, ktorý spochybňuje zmysel ich práce a dôležitosť pre krajinu.
