Európske vlády spúšťajú masívne zálohovanie amerických vedeckých databáz a súčasne budujú alternatívne systémy zberu dát. Dôvodom sú plánované rozpočtové škrty v amerických výskumných agentúrach, ktoré môžu ohroziť prístup k údajom potrebným pre meteorológiu a klimatický výskum.
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa oznámila radikálne zníženie financovania kľúčových vedeckých inštitúcií. Rozpočtové škrty zasiahnu Národný úrad pre oceán a atmosféru, environmentálne agentúry aj zdravotnícke výskumné centrá. Európski predstavitelia sa obávajú, že stratia prístup k dátam, na ktorých desaťročia stavali svoje predpovedné modely.
Nórsko na zálohy vyčlenilo milióny
Severské krajiny už konajú. Nórska vláda schválila dvojmiliónový balík na okamžité zálohovanie amerických databáz, zatiaľ čo Dánsko už začalo kopírovať historické meteorologické záznamy. Inak to nie je ani vo Švédsku a Nemecku, kde vykonávajú audity svojej závislosti od transatlantických dátových tokov.
Európska komisia dostala výzvy od členských štátov, aby pripravila program na prijatie amerických vedcov, ktorí vo svojej domovine prídu o zamestnanie. Brusel súčasne plánuje rozšíriť vlastnú monitorovaciu sieť European Marine Observation and Data Network, pričom zvažuje aj navýšenie príspevkov do medzinárodného programu Argo na sledovanie oceánov.
Prečítajte si tiež
Polovica dát visí na vlásku
Spojené štáty v súčasnosti financujú viac než päťdesiat percent globálneho systému Argo, zatiaľ čo Európska únia prispieva len necelou štvrtinou rozpočtu. Táto nerovnováha vytvára riziko kolapsu celého monitorovacieho systému, ak Washington skutočne zrealizuje avizované škrty.
Bývalí predstavitelia amerických aj európskych agentúr varujú pred nenávratnou stratou dát. Bez štátnej podpory a technickej infraštruktúry nebude možné udržať kontinuitu meraní ani kvalitu existujúcich databáz. Hoci archivovanie historických údajov môže zachrániť minulé záznamy, nové merania po zrušení programov jednoducho prestanú existovať.
Čo príde po veľkom vypnutí?
Európske krajiny teraz čelia dileme medzi rýchlym budovaním vlastných kapacít a snahou zachrániť existujúce americké systémy. Niektoré štáty kombinujú oba prístupy – zálohujú cudzie dáta a súčasne investujú do vlastných satelitov, bójí a pozemných staníc.
Experti upozorňujú, že nahradenie americkej infraštruktúry bude trvať roky a vyžiadať si miliardy eur. Medzitým môžu chýbajúce údaje skomplikovať predpovede extrémneho počasia, plánovanie poľnohospodárskej produkcie aj prípravu na klimatické zmeny. Paradoxom je, že práve krajiny, ktoré doteraz šetrili na vlastnom výskume spoliehajúc sa na americkú štedrosť, teraz musia narýchlo hľadať alternatívy.
