Európa sa pripravuje na najväčší rozmach zbrojárskej výroby za celé generácie. Ešte pred niekoľkými rokmi sa vo vládnych dokumentoch spomínali skôr modernizácie a pomalé inovácie, dnes však priemyselne vyspelé štáty hovoria o bezprecedentnom náraste kapacít. Ruská vojna proti Ukrajine spôsobila, že spotreba delostreleckej munície rastie rýchlejšie, než si odborníci vedeli predstaviť, a práve preto sa bruselské inštitúcie rozhodli konať.
Európske sklady už nestačia
Výrazný posun sa ukazuje najmä v oblasti granátov. Kapacita, ktorá donedávna postačovala na mierové obdobie, je dnes násobne prekročená. Podľa eurokomisára pre obranný priemysel Andriusa Kubiliusa dosiahla výroba tempo, aké by ešte v roku 2021 vyzeralo len ako nerealistická projekcia. Z približne 300-tisíc vyrobených kusov ročne sa čísla zvýšili na úroveň, ktorá má už do konca tohto roka vystúpiť k hranici 2 miliónov. Podobný skok nebýva bežný ani v komerčných odvetviach s vysokou konkurenciou.
Podhubie pre tento rast vytvoril celoeurópsky plán znám y ako ASAP. Ten má jediný cieľ, a to zabezpečiť dlhodobú sebestačnosť. Od začiatku doň prúdili investície na moderné linky aj na nábor tisícov nových pracovníkov. Rýchlejšiemu nasadzovaniu pomohli granty z Bruselu, ktoré výrobcom uľahčili rozhodovanie. Politici hovoria o historickej zmene, pretože priemysel sa stáva súčasťou strategickej bezpečnosti a už nie iba komerčnou aktivitou.
Členské štáty diskutujú o obrovskom balíku objednávok, ktorý má hodnotu približne 1,5 miliardy eur. Namiesto toho, aby každý štát riešil vlastné kontrakty, sa hľadá model hromadného nákupu. Ten má dve výhody, armády budú mať včas doplnené zásoby a výrobcovia sa nemusia obávať náhleho poklesu objednávok po skončení konfliktu. Podobne to funguje pri veľkých projektoch leteckej techniky a Európska únia sa teraz pokúša preniesť tento prístup aj na oblasť munície.
Prečítajte si tiež
Čo príde po granátoch
Samotné delostrelectvo je iba začiatok. V úradníckych kanceláriách sa už rozoberajú plány, ako zrýchliť produkciu rakiet, systémov protivzdušnej obrany, ťažkých zbraní a bezpilotných lietadiel. Všetky tieto technológie sa považujú za kritické, pretože ich potreba rastie nielen na frontovej línii, ale aj v členských krajinách, ktoré sa pripravujú na prípadné rozšírenie hrozby.
Zatiaľ čo granáty sa spotrebúvajú denne vo veľkých objemoch, rakety či drony predstavujú sofistikovanejší sortiment, pri ktorom sa očakáva dlhší vývoj a vyššie investície.
Analytici upozorňujú, že hoci aktuálne čísla vyzerajú sľubne, rýchly rast nemusí byť dlhodobo udržateľný. Ak sa konflikt na východe Európy pretiahne, dopyt môže dramaticky prevýšiť aj novo vybudované kapacity. Preto sa čoraz častejšie spomína aj možnosť využitia dodávok od partnerských krajín mimo Európskej únie.
Nejasné zostáva, či sa členským štátom podarí nájsť rovnováhu medzi okamžitými potrebami a ochranou domácej výroby. To, ako sa EÚ rozhodne v najbližších dvoch rokoch, môže určiť budúci charakter európskeho obranného priemyslu. Či sa podarí udržať tento bezprecedentný rozmach, alebo sa po skončení vojny opäť dostaví útlm, zostáva otvorenou otázkou.
