Ceny energií na Slovensku pokračujú v raste. Podľa najnovších údajov zo začiatku druhej polovice mája prišlo na pražskej burze PXE k zvýšeniu cien elektrickej energie dodávanej v roku 2025 na úroveň 106,93 eur za megawatthodinu (MWh). Ide tak o medziročný nárast o 2,7 percenta oproti predchádzajúcemu obchodovaciemu týždňu. Podobný vývoj zaznamenal aj plyn na významnom holandskom trhu TTF, ktorého cena za dodávku v nasledujúcom mesiaci dosiahla hodnotu 35,156 eur za MWh a medzitýždenne stúpla o 1,5 percenta.
Ceny dosiahli maxima vo februári, nasledoval jarný pokles
Napriek aktuálnemu rastu cien energií, hodnoty stále výrazne nezaostávajú za tohtoročnými historickými maximami. Elektrická energia vrcholila 11. februára, kedy sa predávala za 114,8 eur za MWh, čo znamená, že súčasná májová cena je oproti tomu o 6,9 percenta nižšia. V prípade plynu bol najvyšší cenový bod ešte výraznejší. Februárové maximum predstavovalo až 57,241 eur za MWh, pričom súčasná cena zemného plynu je približne o 39 percent nižšia.

Počas uplynulého mesiaca apríla došlo dokonca k ročným minimám. Elektrická energia klesla na najnižšiu úroveň v aktuálnom roku 9. apríla, keď jej cena dosiahla len 94,67 eur za MWh. Zároveň cena zemného plynu poklesla koncom apríla, konkrétne 29. apríla, na hodnotu 31,956 eur za MWh. Tieto nižšie aprílové ceny odrážali priaznivé počasie, nižšiu priemyselnú spotrebu a umiernenú geopolitickú situáciu, ktorá trhy upokojila a stabilizovala.
V aktuálnom období trhu odborníci prirodzene počítajú s určitou mierou volatility. Vzostup ceny energií sa preto nepovažuje za znak hroziaceho dramatického zdražovania, ale skôr za prirodzenú reakciu na obdobie nízkych cien. Zároveň analytici upozorňujú, že energetické trhy sú mimoriadne citlivé na vonkajšie vplyvy ako sú klimatické podmienky, geopolitické tlaky či technické problémy v kritickej infraštruktúre. Do budúcnosti sa teda nevylučujú ďalšie krátkodobé výkyvy, ktoré môžu situáciu výrazne zmeniť.
Koniec dotácií povedie k ďalšiemu zdražovaniu energií
Podľa aktuálne dostupných predpovedí by však domácnosti na Slovensku mali byť pripravené na ďalšie navyšovanie cien energií. Dôvodom je plán slovenskej vlády, ktorá chce od budúceho roka zrušiť plošné dotácie na energie garantované štátom v predchádzajúcom období. V praxi to znamená, že mnohé slovenské domácnosti od roku 2024 zaznamenajú nárast svojich pravidelných platieb za energie, predovšetkým v prípade zemného plynu. Elektrina by mala zdražovať tiež, no očakávaný rozdiel pravdepodobne nebude tak dramatický ako pri plyne.

Na celkovú cenu elektriny vplývajú podľa expertov aj nedostatočne efektívne štátne politiky v otázkach väčšej podpory obnoviteľných zdrojov energie. Efektívnejšie štátne investície do tzv. „zelených riešení“ by podľa niektorých analytikov mohli zabezpečiť priaznivejšie ceny elektriny pre spotrebiteľov a zároveň prispieť k odklonu od fosílnych palív, ktoré Slovensko výrazne importuje zo zahraničia.
Bariéry zelených zdrojov energie brzdia modernejšiu energetiku
Vývoj cien energií na Slovensku by bolo možné podľa odborníkov výrazne pozitívne ovplyvniť rýchlejším prechodom na obnoviteľné zdroje. Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) poukazuje na viaceré problémy, ktoré brzdia realizáciu zelenej energetickej stratégie. Veľkým problémom je najmä aktuálne neefektívny a zdĺhavý administratívny postup pri posudzovaní environmentálnych vplyvov nových projektov (proces EIA). Napríklad veterné elektrárne, ktoré sa na Slovensku začali pripravovať už pred štyrmi rokmi, stále čakajú na definitívne stanoviská. V súčasnosti dokonca nie je ani jedna potvrdená veterná elektráreň so schváleným posúdením EIA.
Ďalšou záťažou je nevyhovujúca infraštruktúra elektrizačnej sústavy, ktorá nemá potrebnú kapacitu a flexibilitu pre efektívne zapojenie novovybudovaných zdrojov energie. Modernizáciou energetických sietí a odbúraním administratívnych prekážok by bolo možné efektívne implementovať obnoviteľné zdroje energie. Ich širšia integrácia by podľa asociácie mohla priniesť nižšie ceny elektrickej energie, zníženie dovozu fosílnych palív, prípadne dokonca zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva vďaka čistejšiemu ovzdušiu.
Dopady realizácie „zelenej“ politiky by pritom presahovali čistú energiu a znižovanie cien. Investície do moderných technológií by mohli pomôcť vytvárať lepšie platené a dlhodobo perspektívne pracovné miesta, napríklad v priemyselných odboroch s vyššou pridanou hodnotou, v digitalizácii a vo vývoji ukážkových energetických riešení a zariadení na uskladňovanie energie.
Odborníci preto apelujú na prioritizáciu politickej vôle, transparentnú verejnú diskusiu a komplexné opatrenia vlády, ktoré umožnia Slovensku využiť potenciál energetickej modernizácie, ktorý by v konečnom dôsledku prospieval spotrebiteľom i celému národnému hospodárstvu.