Štát sa od roku 2026 chystá výraznejšie zakročiť proti fiktívnym živnostiam. Minimálna pokuta za nelegálne zamestnávanie formou takzvaného švarcsystému sa má zdvojnásobiť z 2 000 na 4 000 eur a zároveň sa mení aj definícia závislej práce v Zákonníku práce. Ministerstvo financií odhaduje, že súčasná prax pripravuje verejné financie každý rok približne o 648 miliónov eur na daniach a odvodoch.
Na pripravované sprísnenie pravidiel upozorňujú odborníci z poradenskej spoločnosti Highgate Law & Tax. Podľa nich kombinácia vyšších sankcií a úpravy zákonníka výrazne zhorší pozíciu firiem, ktoré budú chcieť obhajovať využívanie fiktívnych živností.
Čo štát považuje za fiktívnu živnosť
Za fiktívnu živnosť sa považuje situácia, keď človek vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, no pracuje v podmienkach typických pre zamestnanecký pomer. Odborník opisuje, že ide o prípady, keď osoba pracuje za pevnú odmenu, na mieste určenom klientom, využíva jeho vybavenie a infraštruktúru a plní úlohy porovnateľné s bežným zamestnancom. Typickým príkladom je robotník vo fabrike vedený ako živnostník, hoci fakticky vykonáva prácu zamestnanca.
Práve tento model výrazne znižuje odvody a dane. V prvom roku podnikania má živnostník podľa Ministerstva financií až šesťkrát nižšie daňovo‑odvodové zaťaženie v porovnaní so zamestnancom, v ďalších rokoch približne 2,3‑násobne nižšie. Takto má štát podľa odhadov prichádzať ročne o približne 648 miliónov eur, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa sprísnenie opatrení stalo súčasťou konsolidačného balíčka od roku 2026.
Vyššie pokuty a prísnejšia definícia závislej práce
Prvým nástrojom, ktorý má obmedziť švarcsystém, je zdvojnásobenie dolnej hranice pokuty za nelegálne zamestnávanie. Od roku 2026 bude minimálna sankcia pre firmu 4 000 eur namiesto doterajších 2 000 eur. Horná hranica zostáva na úrovni 200 000 eur, pričom sankcie od finančnej správy môžu byť ešte vyššie. Okrem finančného rizika môže teoreticky vzniknúť aj trestnoprávna zodpovednosť za skrátenie dane a poistného.
Ešte zásadnejšou zmenou je úprava samotného Zákonníka práce. Z definície závislej práce sa má vypustiť znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Podľa odborníka to firmám výrazne skomplikuje argumentáciu počas kontrol, pretože samotná absencia pevného pracovného času už nebude postačovať na preukázanie podnikania. Inšpektori sa majú viac sústrediť na iné znaky závislej práce, napríklad osobný výkon práce, plnenie pokynov alebo konanie v mene zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež
Ekonomická motivácia firiem aj pracovníkov
Fiktívne živnosti patria podľa štátu na Slovensku medzi časté a závažné problémy trhu práce, aj keď presný rozsah sa dá ťažko vyčísliť. Dôvod je prevažne ekonomický. Ak firma uzavrie klasickú pracovnú zmluvu, musí za zamestnanca platiť odvody do sociálneho a zdravotného systému a dodržiavať povinnosti zo Zákonníka práce, ako sú dovolenka, náhrada mzdy pri práceneschopnosti, stravné, odstupné či ochrana pred výpoveďou, čo zvyšuje celkové náklady.
Pri spolupráci so živnostníkom tieto povinnosti pre zamestnávateľa odpadajú. Pre firmu je tak vzťah lacnejší, flexibilnejší a administratívne jednoduchší. Z pohľadu pracovníka môže byť lákadlom vyšší čistý príjem, najmä v prvom roku vďaka nižšiemu odvodovému zaťaženiu. Firma mu môže ponúknuť vyššiu sumu na faktúru, než by bola jeho hrubá mzda, a krátkodobo mu po odvedení daní a odvodov zostane viac peňazí.
V mnohých odvetviach však nejde o dobrovoľné rozhodnutie. V stavebníctve, IT, doprave či kreatívnych profesiách býva živnosť často podmienkou, aby človek vôbec dostal prácu. V takýchto situáciách nejde ani tak o „fiktívnych živnostníkov“, ale skôr o „fiktívnych zamestnancov“, ktorí sú nútení vzdať sa zamestnaneckých istôt a niesť podnikateľské riziko, hoci v skutočnosti vykonávajú závislú prácu.
Inšpektoráty práce pritom s dokazovaním švarcsystému dlhodobo zápasia, čo je aj dôvod, prečo štát siaha po kombinácii vyšších sankcií a úprave právnej definície závislej práce. Vláda tým dáva najavo, že fiktívne živnosti považuje za rozšírený jav, ktorý skresľuje podmienky na trhu práce a znižuje príjmy štátneho rozpočtu.
