Od utorka 25. novembra 2025 začína štát fungovať na dlh. V praxi to znamená, že všetky dane a odvody, ktoré počas roka vybral od obyvateľov a firiem, sú vyčerpané. A posledné dni tohto mesiaca ako aj celý december si musí požičiavať, aby dokázal financovať verejné služby, mzdy vo verejnom sektore, dôchodky či sociálne dávky. Upozornil na to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Príjmy štátu rastú rekordne, problém je inde
Príjmy verejného sektora sa v roku 2025 vyšplhajú na 60,5 miliardy eur, čo je výrazný nárast oproti roku 2018 (34,5 miliardy eur). Podiel príjmov verejnej správy na HDP dosiahne rekordných 43,6 percenta, teda približne o 5 percent viac než v roku 2018. Tento rast pramení najmä zo zvýšených daní a poplatkov v rámci posledných dvoch konsolidačných balíčkov.
Napriek tomu sa štát od 25. novembra tohto roka dostáva „na sekeru“. A to nie kvôli nedostatku príjmov, ale pre neadekvátne vysoké výdavky.
Výdavky stúpli rýchlejšie než ekonomika
Podiel verejných výdavkov na HDP vzrástol od rokov 2007 až 2008 z úrovne 37 percent na dnešných približne 48,5 percenta. Ide o jeden z najrýchlejších nárastov v rámci Európskej únie (EÚ). S touto úrovňou výdavkov sa Slovensko dostalo nad krajiny s tradičným „statusom blahobytu“ (napríklad Dánsko), avšak bez porovnateľnej kvality poskytovaných služieb. Kľúčovým rozdielom je, že Dánsko najskôr zbohatlo, až potom rozdeľovalo.
Štát má konsolidovať cez výdavky, nie dane
Odborníci si myslia, že konsolidácia verejných financií by sa nemala diať na príjmovej strane (ďalším zvyšovaním daní), ale na výdavkovej strane. Slovensko nemá nízke daňové a odvodové zaťaženie a deficit spôsobuje predovšetkým plytvanie a neadresnosť sociálnych transferov.
Cieľom má byť návrat k veľkosti štátu vzhľadom na ekonomiku z rokov 2011 až 2012 alebo 2017 až 2018, keď verejné výdavky dosahovali približne 40 percent HDP. Pri takomto nastavení by sa dalo eliminovať deficitné financovanie bez potreby zvyšovať dane.
Čo to znamená pre občanov a ekonomiku
- Kratší čas „bez dlhu“: Fakt, že štát prejde na financovanie dlhom už v novembri, signalizuje dlhodobú nerovnováhu medzi príjmami a výdavkami.
- Riziko drahšieho dlhu: Pri pretrvávajúcom deficite rastú náklady na obsluhu dlhu, čo tlačí na budúce rozpočty a znižuje priestor pre investície či sociálnu politiku.
- Tlak na efektívnosť: Bez zmeny výdavkových priorít budú konsolidačné balíčky viac o zvyšovaní daní než o zlepšení hodnoty za peniaze.
Ako znížiť deficit bez zvyšovania daní
Odborníci si myslia, že deficit je možné znížiť aj bez nutnosti zvyšovať dane. Spomínajú niekoľko opatrení, ktoré by mohli viesť k ozdraveniu verejných financií. Napríklad tieto:
- Prehodnotiť adresnosť sociálnych dávok a transferov tak, aby smerovali k najzraniteľnejším skupinám.
- Zefektívniť fungovanie verejných služieb, znižovať duplicity a administratívnu záťaž.
- Zaviesť systematické hodnotenie projektov a výdavkov podľa princípu hodnota za peniaze.
- Stabilizovať výdavky na úroveň okolo 40 percent HDP, čo historicky Slovensko zvládalo bez ohrozenia kľúčových funkcií štátu.
Štát má problém, ktorý treba riešiť
„Deň daňovej slobody“ štátu v novembri je jasným signálom, že kľúčový problém leží na výdavkovej strane rozpočtu. Príjmy sú rekordné, no bez adresnejších sociálnych programov a efektívnejších verejných služieb bude deficit rásť. Návrat k približne 40 percentám HDP vo verejných výdavkoch by umožnil stabilizáciu financií bez ďalšieho zvyšovania daňového zaťaženia.
