Kritizovaná daň z finančných transakcií (transakčná daň), ktorá mala štátu priniesť stámilióny eur, zatiaľ do rozpočtu prispela len zlomkom očakávanej sumy. Aj po vyše troch mesiacoch od jej zavedenia je tak jedno z kľúčových konsolidačných opatrení vlády stále na začiatku a na skutočné čísla sa ešte len čaká. Parlament by mal navyše v septembri rokovať o jej úprave. Téme sa venuje denník Pravda.
Transakčná daň mala zarábať. No kde sú peniaze?
Odhady ministerstva financií hovoria o tom, že nová daň zacielená na podnikateľov by mala tento rok do štátneho rozpočtu priniesť vyše 574 miliónov eur. Podľa informácií o priebežnom plnení štátneho rozpočtu však od začiatku apríla tento odvod priniesol do spoločnej kasy niečo vyše 43 miliónov eur, čo predstavuje splnenie cieľa len na približne 7,5 %.
Dôvodom je, že platiteľom dane nie je priamo podnikateľ, ale banka, ktorá daň od svojich klientov vyberá a až následne ju odvádza štátu súhrnne. Prvá lehota na jej zaplatenie za predchádzajúce tri mesiace zo strany bánk pritom uplynie až na konci júna.
Podľa rezortu financií tak s podrobnejším hodnotením treba ešte počkať. Michal Lehuta, analytik VÚB banky, pre Pravdu priblížil, že hotovostný výber dane do júna zahŕňa, teda aspoň podľa jeho znalostí, len príjmy z jednej väčšej banky, zatiaľ čo ostatné začali daň klientom stŕhať až od júla. Preto sa podľa neho nedá hovoriť o zásadnom odklone od pôvodných prognóz.
Daň pod paľbou kritiky
Práve júlový termín tak bude kľúčový nielen pre samotnú daň, ale aj pre celý konsolidačný balík vlády, keďže ide o jedno z najväčších opatrení. Pokiaľ by sa ukázalo, že reálny výber výrazne zaostane za očakávaniami, ministerstvo financií bude musieť hľadať ďalšie zdroje príjmov.
Podľa Progresívneho Slovenska (PS), najsilnejšej opozičnej strany, už prvých 100 dní od zavedenia dane ukázalo, že opatrenie škodí slovenskej ekonomike. Šéf hnutia Michal Šimečka tvrdí, že „hlúpa transakčná daň nivočí slovenských podnikateľov, tlmí náš hospodársky rast a tlačí ľudí do doby kešu“.
Rezort financií však oponuje, že vplyv poplatku je „zveličovaný a zneužívaný“ na politický prospech a priemerná mesačná daň pre malých živnostníkov je necelých sedem eur.
Neistota a slabá ekonomika
Objem vybraných peňazí do budúcna znížia aj zmeny, s ktorými prišla koaličná strana SNS. Tá navrhuje od platenia novej dane oslobodiť živnostníkov a malé firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur. Tento krok by podľa poslanca Romana Michelka spôsobiť výpadok príjmov vo výške až 50 miliónov eur. Minister financií Ladislav Kamenický pritom hovorí o výpadku v objeme až 200 miliónov eur.
Neistota okolo jednej z kľúčových daní však nie je jediným problémom. Podľa odborníkov je celkový výhľad pre verejné financie horší, ako sa plánovalo, a to najmä pre slabší výkon ekonomiky. Vyššie dane a šetrenie totiž prirodzene tlmia spotrebu a investície.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša vláde nepomôže ani to, že na daniach a odvodoch vyberie viac peňazí. Hoci štát za prvý polrok tohto roka vybral medziročne o 1,6 miliardy eur viac, v konečnom dôsledku to bude menej, ako sa plánovalo. Hlavným vinníkom je podľa neho zhoršené makroekonomické prostredie a spomalenie rastu, za ktorým stojí najmä nízka dôvera spotrebiteľov a odkladanie väčších nákupov.
Hlavným vinníkom je podľa neho zhoršené makroekonomické prostredie, ako aj spomalenie rastu, za ktorým stojí najmä nízka dôvera spotrebiteľov a odkladanie väčších nákupov. Ekonomike však v súčasnosti nepomáhajú ani očakávané pozitívne stimuly – napríklad fiškálne stimuly z Nemecka či zvýšené výdavky na obranu, ktorých efekt sa taktiež prejaví až s oneskorením.
Transakčná daň skončí pre živnostníkov a malých podnikateľov
Ako sme spomenuli, SNS si presadila legislatívnu zmenu, podľa ktorej živnostníkom a malým podnikateľom odpadne povinnosť platiť transkačnú daň, pravdepodobne už od septembra. Háčik je v tom, že výpadok príjmov, ktorý tento krok spôsobí, bude treba vykompenzovať. Štát pritom už avizoval zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja.
17. november tak síce má zostať štátnym sviatkom, avšak bez statusu dňa pracovného pokoja. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako drobná zmena, no opak je pravdou. Podľa zákona totiž príplatky za prácu patria zamestnancom iba za prácu v dňoch pracovného pokoja, nie v bežný sviatok.
To znamená, že zamestnanci za prácu v pôvodne štátny sviatok nedostanú žiadne príplatky navyše, čo priamo vedie k poklesu ich príjmov. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.
Stojí za zmienku, že nejde o prvý prípad takejto úpravy. Minulý rok bol podobným spôsobom zrušený 1. september, teda Deň Ústavy SR, ako sviatok pracovného pokoja. Aj vtedy sviatok zostal v kalendári, avšak zamestnanci prišli o zákonný nárok za prácu počas tohto dňa.
Kritiku voči novej úprave vyjadrila aj Konfederácia odborových zväzov. Konkrétne upozorňuje, že zrušenie sviatkov ako dní pracovného pokoja povedie nielen k poklesu príjmov zamestnancov, ale aj nárastu počtu odpracovaných hodín.
