Hrozba zavedenia vysokých amerických ciel na dovoz automobilov z Európy už prináša prvé negatívne dôsledky. Automobilové koncerny Stellantis a Volkswagen, ktoré majú kľúčové výrobné závody aj na Slovensku, už teraz hlásia miliardové straty. Hoci sa to slovenských pracovných miest zatiaľ priamo nedotýka, v prípade plnej eskalácie obchodného sporu hrozí aj u nás prepad produkcie, informujú Správy STVR.
Až 57 % clo
Od začiatku augusta by sa na dovoz automobilov do USA mohlo vzťahovať clo vo celkovej výške až 57 percent. K už existujúcemu 27-percentnému clu totiž hrozí pribudnúť aj všeobecné 30-percentné clo na všetok tovar z EÚ. To by napríklad auto v hodnote 50-tisíc dolárov predražilo o takmer 28-tisíc dolárov.
Podľa britskej televízie BBC už prvé dôsledky pocítila automobilka Stellantis, ktorá vyrába aj v Trnave. Vplyvom ciel už údajne prišla o 300 miliónov eur a celková škoda na zisku by sa mohla vyšplhať až na dve miliardy eur. Hovorca Stellantis Slovakia, Michal Nič, však potvrdil, že trnavského závodu sa táto strata zatiaľ priamo netýka, keďže automobilka odtiaľto do USA neexportuje a zameriava sa na trhy západnej Európy.
Dôsledky už pocítil aj nemecký Volkswagen, ktorý podľa odhadov prišiel o viac ako 1,3 miliardy eur. Hovorca koncernu Nicolai Laude uviedol, že finálne dôsledky budú schopní vyhodnotiť až po ukončení vyjednávaní. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák však varuje, že aj napriek chýbajúcemu priamemu exportu by v prípade plného zavedenia ciel došlo k výraznému prepadu produkcie aj na Slovensku, a to z dôvodu úzkeho prepojenia v rámci európskych dodávateľských reťazcov.
Slovenské závody a ochrana cez kurzarbeit
Prípadného obmedzenia výroby by sa zamestnanci na Slovensku zatiaľ obávať nemali. Prípadný výpadok, ktorý by sa mohol pohybovať na úrovni desiatich percent, by podľa Zväzu automobilového priemyslu mohol byť vykompenzovaný mechanizmom tzv. kurzarbeitu, teda finančnej náhrady za skrátený pracovný čas.
Prezident zväzu Alexander Matušek uviedol, že ministerstvo hospodárstva dokonca zvažuje jeho predĺženie zo šiestich až na dvanásť, prípadne 24 mesiacov, v závislosti od trvania problému.
EÚ vs. USA: Prebiehajú kľúčové rokovania
Americký prezident Donald Trump v piatok (25. júla) zhodnotil aktuálny stav napätých obchodných rokovaní s Európskou úniou. Pred svojím odchodom na päťdňový pobyt v Škótsku novinárom povedal, že šance na dosiahnutie dohody vidí na úrovni približne 50 ku 50, pričom dodal, že EÚ má podľa neho „celkom dobrú šancu“ dohodu dosiahnuť.
Cieľom Bruselu je zabrániť tomu, aby 1. augusta nadobudli platnosť Trumpom ohlásené clá vo výške 30 % na európsky tovar. Trump už v stredu (23. júla) naznačil možnosť ústupkov, keď pripustil zníženie navrhovaných ciel v prípade, ak Európska únia viac otvorí svoj trh pre americké spoločnosti a ich produkty.
Optimizmus v posledných dňoch opatrne vyjadrila aj európska strana. Nemecký kancelár Friedrich Merz aj predstavitelia Európskej komisie naznačili, že dohoda v obchodnom spore by mohla byť na dosah. Ako pozitívny precedens môže slúžiť aj nedávna dohoda, ktorú Trumpova administratíva dosiahla s Japonskom. Tá počíta s dovozným clom vo výške 15 %, čo je výrazne menej, ako sa pôvodne plánovalo, a naznačuje tak možný priestor pre kompromis aj v prípade rokovaní s Európskou úniou.
Ak nebude dohoda, príde odvetné clo
Členské štáty vo štvrtok (24. júla) schválili balík odvetných ciel na americký tovar v historickej hodnote 93 miliárd eur. Opatrenia sú reakciou na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa a do platnosti vstúpia 7. augusta, pokiaľ dovtedy zlyhajú prebiehajúce rokovania o obchodnej dohode.
Schválený balík odvetných ciel v hodnote 93 miliárd eur podporilo 26 z 27 členských krajín, proti bolo len Maďarsko. Balík sa skladá z dvoch častí:
- Už na jar odsúhlasené clá v hodnote 21 miliárd eur, ktorých platnosť bola počas rokovaní odložená.
- Nový balík v hodnote 72 miliárd eur, ktorý cieli na ikonické americké produkty ako lietadlá, autá či bourbon.
Tvrdý postoj presadzujú najmä kľúčové krajiny ako Francúzsko a Nemecko, ktoré tvrdia, že Brusel musí ukázať odhodlanie a silu. Európska komisia okrem toho pripravuje aj separátny zoznam možných obmedzení pre americké spoločnosti poskytujúce služby, vrátane technologických a finančných, ako ďalšiu páku pre prípad neúspechu rokovaní.
