Americký prezident Donald Trump v piatok zhodnotil aktuálny stav napätých obchodných rokovaní s Európskou úniou. Pred svojím odchodom na päťdňový pobyt v Škótsku novinárom povedal, že šance na dosiahnutie dohody vidí na úrovni približne 50 ku 50, pričom dodal, že EÚ má podľa neho „celkom dobrú šancu“ dohodu dosiahnuť, informuje denník Teraz.sk.
Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď obe strany intenzívne rokujú o novej obchodnej dohode. Cieľom Bruselu je zabrániť tomu, aby 1. augusta nadobudli platnosť Trumpom ohlásené clá vo výške 30 % na európsky tovar. Trump už v stredu (23. júla) naznačil možnosť ústupkov, keď pripustil zníženie navrhovaných ciel v prípade, ak Európska únia viac otvorí svoj trh pre americké spoločnosti a ich produkty.
Optimizmus v posledných dňoch opatrne vyjadrila aj európska strana. Nemecký kancelár Friedrich Merz aj predstavitelia Európskej komisie naznačili, že dohoda v obchodnom spore by mohla byť na dosah. Ako pozitívny precedens môže slúžiť aj nedávna dohoda, ktorú Trumpova administratíva dosiahla s Japonskom.
Tá počíta s dovozným clom vo výške 15 %, čo je výrazne menej, ako sa pôvodne plánovalo, a naznačuje tak možný priestor pre kompromis aj v prípade rokovaní s Európskou úniou.
EÚ sa plánuje brániť
Členské štáty vo štvrtok (24. júla) schválili balík odvetných ciel na americký tovar v historickej hodnote 93 miliárd eur. Opatrenia sú reakciou na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa a do platnosti vstúpia 7. augusta, pokiaľ dovtedy zlyhajú prebiehajúce rokovania o obchodnej dohode.
Schválený balík odvetných ciel v hodnote 93 miliárd eur podporilo 26 z 27 členských krajín, proti bolo len Maďarsko. Balík sa skladá z dvoch častí:
- Už na jar odsúhlasené clá v hodnote 21 miliárd eur, ktorých platnosť bola počas rokovaní odložená.
- Nový balík v hodnote 72 miliárd eur, ktorý cieli na ikonické americké produkty ako lietadlá, autá či bourbon.
Tvrdý postoj presadzujú najmä kľúčové krajiny ako Francúzsko a Nemecko, ktoré tvrdia, že Brusel musí ukázať odhodlanie a silu. Európska komisia okrem toho pripravuje aj separátny zoznam možných obmedzení pre americké spoločnosti poskytujúce služby, vrátane technologických a finančných, ako ďalšiu páku pre prípad neúspechu rokovaní.
Riziká sú vážne
Prípadná obchodná vojna medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta by mala vážne a bolestivé následky pre bežných ľudí na oboch stranách Atlantiku, vrátane Slovákov. Prvým a najpriamejším dopadom by bolo zdražovanie.
Európske clá na americký tovar by zvýšili ceny produktov ako americké autá, elektronika či potraviny v našich obchodoch. Naopak, americké clá na európsky tovar by zdražili európske produkty pre amerických spotrebiteľov. Tento nárast cien by sa však neobmedzil len na dovážaný tovar.
Keďže mnohé firmy používajú pri výrobe súčiastky a materiály z dovozu, clá by zvýšili ich výrobné náklady, ktoré by následne premietli do cien finálnych produktov. Výsledkom by bol všeobecný nárast inflácie a zníženie kúpnej sily obyvateľov.
Pre malú a extrémne otvorenú ekonomiku, akou je tá slovenská, by však boli následky ešte oveľa vážnejšie a priamejšie. Naše hospodárstvo je životne závislé od exportu, predovšetkým v automobilovom priemysle, ktorý je chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky.
Americké clá na európske autá by zničujúco zasiahli najmä nemecké automobilky, ktoré sú masívnymi exportérmi na americký trh. Keďže slovenský automobilový priemysel je jedným z najdôležitejších dodávateľov súčiastok pre tieto nemecké závody, akýkoľvek pokles ich výroby a exportu by sa takmer okamžite prejavil v znížení objednávok pre slovenské továrne.
