Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) v piatok upozornila na zlý stav slovenskej ekonomiky v liste, ktorý adresovala prezidentovi, predsedovi parlamentu, premiérovi a predsedom všetkých parlamentných strán. Komora kritizuje súčasné smerovanie vládnej politiky a navrhuje viacero opatrení na zmenu, píše denník Teraz.sk.
Štát nemá víziu
Podľa SOPK Slovensko zaostáva v dynamike rastu HDP voči susedom, nedarí sa mu výraznejšie znižovať deficit verejných financií a zaostáva aj v budovaní infraštruktúry, rozvoji zdravotníctva a v zastavení úpadku vzdelávania. Komora tvrdí, že súčasné smerovanie vládnej politiky kladie dôraz na politické a sociálne priority a do pozadia posúva efektívnosť fungovania ekonomiky, čo vedie k nízkej konkurencieschopnosti a nedostatku zdrojov.
Podnikatelia upozorňujú, že vláde ako celku chýba vierohodná a ucelená snaha o zlepšenie podnikateľského prostredia. „Nie je rozoznateľné, kto má a akú predstavu v koalícii alebo vo vláde o spôsobe riešenia hospodárskych problémov a zároveň aj politickú váhu na presadenie potrebných zmien. Obdobná situácia je aj na strane reprezentantov opozície,“ uviedli podnikatelia.
Nielen sviatky, ale aj dôchodky
SOPK navrhla viacero konkrétnych opatrení. Medzi nimi je zníženie počtu dní pracovného pokoja o štyri v čo najkratšom čase, snaha o zlepšenie výberu DPH a ďalšie sprísnenie podmienok pre odchod do predčasného starobného dôchodku. Komora tiež navrhuje prijať opatrenia, ktoré by motivovali predčasných dôchodcov k návratu do práce.
Ďalšie úspory by sa mali podľa nej hľadať v znižovaní nákladov na verejnú správu a akékoľvek nárazové zvyšovanie platov v jednotlivých sektoroch by sa malo vždy riešiť s požiadavkou na skvalitnenie a zefektívnenie práce.
Dlhodobé hľadisko
V oblasti dlhodobých opatrení je podľa komory potrebné vytvoriť predstavu o výraznom zjednodušení a modernizácii územného usporiadania Slovenska, ktoré v dnešnom stave prispieva k nákladnosti a neefektívnosti verejnej správy. Za vzor považuje riešenie v Dánsku, kde došlo k mnohonásobnému zníženiu počtu územných celkov. Štátna administratíva by sa podľa nej mala modernizovať aspoň na priemernú európsku úroveň.
Komora na záver dodala, že súčasné „politikárčenie a silová hra rôznych záujmových skupín je cestou do pekla“, z ktorej už nemusí byť návratu.
Sviatky sa už rušia
Štát v rámci hľadania úspor pre konsolidáciu verejných financií už navrhuje zrušiť jeden štátny a jeden cirkevný sviatok. Krok, ktorý by mohol do rozpočtu priniesť odhadom až 300-miliónov eur, však vyvolal okamžitú a silnú vlnu kritiky, a to nielen zo strany verejnosti.
Hoci by 17. november zostal štátnym sviatkom, stal by sa z neho bežný pracovný deň – sviatok bez pracovného pokoja. Tento nápad okamžite odsúdila opozícia. Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka uviedol, že premiér si „neomylne“ vybral na rušenie práve tento dátum, ktorý je pre nich pripomienkou, že slobodu si treba neustále vybojovať.
Podpredsedovi KDH Viliamovi Karasovi sa javí tento dátum ako „jablko sváru“ a Veronika Remišová zo strany Za ľudí v tom vidí pohŕdanie demokraciou.
Premiér Fico argumentuje tým, že Slovensko má so 14 dňami pracovného pokoja jeden z najvyšších počtov voľných dní v Euŕopskej únii (EÚ). V hre tak teoreticky zostávajú aj ďalšie dni, ako 1. máj, 8. máj či Výročie SNP.
Pokiaľ by skutočne došlo k zrušeniu pracovného pokoja dňa 17. novembra, pracujúci by to pocítili nielen fyzicky, ale aj na výplatnej páske. Hoci by stále išlo o sviatok, za prácu v tento deň by už nedostali príplatky. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.
A čo dôchodky?
Tie vo väčšine ostávajú nedotknuté, keďže štát si uvedomuje citlivosť týchto kľúčových dávok. Máme priveľa dôchodcov, čo znamená, že akékoľvek okresanie penzie by automaticky postihlo (a nepochybne veľmi nahnevalo) početnú skupinu obyvateľstva.
A to je problém. Keďže máme veľa dôchodcov, pomer medzi nimi a ľuďmi v produktívnom veku sa postupne preklápa do veľmi nepriaznivých hodnôt. Inak povedané – veľa ľudí poberá dôchodok, zatiaľ čo málo na ne skutočne zarába.
Štát však nemusí zasahovať do dôchodkov plošne, aby zlepšil stav verejných financií. Zásadne by pomohlo aj zamerať sa na dávky, ktoré v skutočnosti „nie sú až tak potrebné“ a štátny rozpočet stoja príliš veľké zdroje. Odkazujeme tým na trinásty dôchodok.
Trináste dôchodky predstavujú z pohľadu konsolidácie verejných financií výrazný problém najmä preto, že ide o plošné opatrenie bez ohľadu na majetkovú alebo príjmovú situáciu jednotlivých poberateľov. Vyplácajú sa totiž všetkým dôchodcom bez rozdielu – či už ide o seniorov s minimálnymi penziami, ktorí pomoc naozaj potrebujú, alebo o ľudí s nadpriemernými dôchodkami, ktorých finančná situácia je stabilná.
Výsledkom je, že veľká časť verejných prostriedkov ide aj tým, ktorí by ich reálne nemuseli dostať, čo znižuje efektívnosť vynaložených výdavkov.
Z konsolidačného hľadiska ide o značnú záťaž pre štátny rozpočet. Trináste dôchodky sa vyplácajú plošne a štát tak musí nájsť prostriedky na vyplatenie veľkej sumy. Tieto výdavky sú každoročné a nie sú podmienené ekonomickým rastom, čo znamená, že aj v čase rozpočtových problémov alebo recesie zostávajú veľkým fixným nákladom.
Plošné dávky zároveň neadresujú problém chudoby v seniorskej populácii efektívne. Peniaze sa nerozdeľujú podľa potreby, ale rovnomerne medzi všetkých poberateľov dôchodkov, čím sa stráca možnosť cielenou pomocou výraznejšie zlepšiť situáciu najzraniteľnejších skupín.
Ak by sa trináste dôchodky vyplácali adresne, teda viac tým, ktorí majú nízke dôchodky, a menej alebo vôbec tým, ktorí majú vysoké príjmy, mohlo by sa pri nižších celkových nákladoch dosiahnuť vyššie sociálne prínosy.
Prečítajte si tiež
Pokiaľ ide o dôchodky ako také, štát v poslednej dobe avizoval či dokonca schválil viacero kľúčových zmien. V tejto súvislosti možno poukázať napríklad na návrh Ministerstva práce, ktoré chce zaviesť špecifický dôchodkový strop pre ľudí pracujúcich vo fyzicky náročných profesiách.
Zavedenie dôchodkového stropu pre manuálne pracujúcich podľa šéfa rezortu Erika Tomáša patrí medzi kľúčové ciele aktuálneho volebného obdobia. Ide teda o záväzok, ktorý je súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Podrobnejšie si o tejto téme môžete prečítať v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
