Štát sa bude snažiť vytvoriť vlastné elektrárne. Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) by Slovensko malo mať kontrolu nad všetkými strategickými podnikmi. Tento krok je však podľa opozície zbytočný a vláda by sa mala radšej zamerať na ceny energií pre priemysel. Téme sa venujú Správy STVR.
Nové štátne elektrárne
Štát predal väčšinu v Slovenských elektrárňach ešte v roku 2005 a teraz má v podniku len 34-percentný podiel, zvyšok vlastní Energetický a priemyselný holding. Premiér by chcel tomuto dominantnému hráčovi vytvoriť konkurenciu.
„Je tu strategický záujem SR vybudovať svoje vlastné štátne slovenské elektrárne, ktoré by mohli byť tvorené viacerými zdrojmi, ako aj napríklad gabčíkovská elektráreň, nový jadrový zdroj, prečerpávačky a ďalšie zdroje, ktoré máme pod kontrolou,“ vyhlásil Fico.
V čom je problém?
Robert Fico chce, aby sa nová elektráreň stavala z čisto štátnych zdrojov. To však môže byť podľa analytika Radovana Potočára z Energie-portal.sk problém. Ak by chcel štát stavať napríklad nový jadrový zdroj, musel by najprv získať do plného vlastníctva jeho staviteľa, spoločnosť JESS.
„Na to bude potrebné, aby štát odkúpil podiel Českých energetických závodov (ČEZ) a získal tak plnú kontrolu, pretože je to práve spoločnosť JESS, ktorá projekt pripravuje a má v rukách už mnohé potrebné povolenia,“ uviedol Potočár. Otázkou je aj financovanie samotnej výstavby. Jednou z možností je energiu vopred zazmluvniť za fixnú sumu. Ak by sa trhové ceny pohybovali vyššie, štát by mal zisk, ak nižšie, musel by rozdiel doplatiť.
Kto určuje ceny?
Vlastníctvo elektrární však podľa analytikov a opozície nebude mať vplyv na ceny elektrickej energie pre domácnosti a priemysel. Tie má totiž v rukách Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Je úplne jedno, či je to vlastný štát alebo súkromná firma. Dôležité je, či ho veľmi tvrdo a silno reguluje štátny regulátor, v tomto prípade ÚRSO,“ povedal člen hospodárskeho výboru Ivan Štefunko (PS).
Šéf ÚRSO Jozef Holjenčík chce výhodnejšie ceny pre priemysel dosiahnuť inak – novým systémom taríf. „Chceme tým docieliť to, aby odberatelia mali motiváciu svoju spotrebu znižovať a tým pádom uvoľniť možno priestor napríklad pre priemysel, kde by z toho aj priemyselní odberatelia mohli profitovať,“ uviedol Holjenčík. Tieto zmeny sú však zatiaľ len v štádiu prípravy.
Čo to znamená pre občanov?
Plán na výstavbu nových štátnych elektrární, ako ho predstavil premiér Robert Fico, by mal pre bežných občanov skôr nepriame a dlhodobé dopady, než by sa priamo a okamžite prejavil na ich účtoch za elektrinu.
Najdôležitejšie je pochopiť, že podľa opozície a analytikov, ktorí sa k téme vyjadrili, by tento krok pravdepodobne neviedol k zníženiu cien elektriny pre domácnosti. Dôvodom je, že finálnu cenu pre spotrebiteľov na Slovensku neurčuje vlastník elektrárne, ale nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten pri stanovovaní cien vychádza z vývoja na trhoch a z platných regulačných pravidiel. Je teda jedno, či elektráreň vlastní štát alebo súkromná firma, regulátor by mal uplatňovať rovnaké princípy.
Hlavný dopad na občanov by bol finančný, ale cez štátny rozpočet. Premiér Fico uviedol, že chce nové elektrárne stavať z čisto štátnych zdrojov. Výstavba nového jadrového zdroja je extrémne drahý projekt v hodnote mnohých miliárd eur. K tomu treba prirátať aj náklady na prípadné odkúpenie podielu od českej spoločnosti ČEZ v spoločnosti JESS, ktorá projekt pripravuje. Tieto obrovské náklady by sa museli zaplatiť z daní všetkých občanov a zároveň by tieto peniaze chýbali v iných oblastiach, ako sú zdravotníctvo, školstvo, oprava ciest alebo sociálne služby.
De facto ediným potenciálnym prínosom pre občanov by tak mohla byť (v ďalekej budúcnosti) zvýšená energetická bezpečnosť a suverenita krajiny. V prípade krízy by štát mal väčšiu kontrolu nad kľúčovým zdrojom energie. Tento teoretický prínos by však bol vykúpený vysokými nákladmi a finančnými rizikami v súčasnosti.
Ako naznačil aj analytik, ak by sa štát zaviazal odoberať energiu za fixnú cenu a trhové ceny by klesli, rozdiel by opäť museli zaplatiť daňoví poplatníci.
Prečítajte si tiež
Pokiaľ ide o pohľad do bližšej budúcnosti, ÚRSO aktuálne analyzuje takzvané pásmové tarify, ktoré by mohli od 1. januára 2026 zmeniť spôsob, akým slovenské domácnosti platia za energie. Táto revolučná zmena by znamenala, že domácnosti s nižšou spotrebou elektriny či plynu by mali výhodnejšie ceny, zatiaľ čo tie s vyššou spotrebou by si priplatili.
Regulačný úrad teda pripravuje model, ktorý by rozdelil spotrebu energií do viacerých pásiem. Podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka je základné pravidlo jednoduché a sociálne spravodlivejšie – čím menej spotrebujete, tým menej zaplatíte. Predpokladá, že zavedením pásmových sadzieb dôjde nielen k zníženiu celkovej spotreby, ale zvýši sa aj osveta v oblasti využívania energií.
V praxi by to znamenalo, že napríklad za prvých tisíc kilowatthodín ročnej spotreby by domácnosti zaplatili nižšiu, zvýhodnenú cenu. Ak by však ich spotreba prekročila tento stanovený limit, každá ďalšia kilowatthodina by už bola účtovaná vyššou sadzbou.
Okrem toho skúma aj možnosť dynamických cien energií, ktoré by taktiež motivovali domácnosti k úspornejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu elektriny.
Holjenčík je presvedčený, že trh bez pravidiel by bol pre Slovensko „čistá katastrofa“. „Moje heslo, ktoré neustále opakujem je, že takzvaná zázračná ruka trhu bez rozumnej regulácie nič nevyrieši,“ uviedol nedávno pre agentúru.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
