Verejný dlh Slovenska rastie alarmujúcim tempom. Podľa najnovších údajov Eurostatu zaznamenalo Slovensko spolu s Rakúskom v prvom štvrťroku 2025 najväčší medzikvartálny nárast hrubého dlhu spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Situácia je natoľko vážna, že dlh už na začiatku roka dosiahol úroveň, ktorú mu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpovedala až na jeho konci. Na tieto údaje upozorňuje Denník N.
Hrubý verejný dlh Slovenska sa v prvom kvartáli vyšplhal na 62,8 percenta HDP, čím sa dostal nad hornú hranicu tzv. maastrichtského kritéria, ktoré stanovuje maximálnu prípustnú úroveň na 60 percent HDP.
Analytik ČSOB banky Marek Gábriš upozorňuje, že v tomto smere sa Slovensko uberá nesprávnym smerom a v pretekoch v zadlžovaní, žiaľ, predbieha väčšinu krajín. Napriek tomu zostáva slovenský dlh stále výrazne nižší ako priemer eurozóny (88 %) a EÚ (takmer 82 %).
K rýchlemu rastu prispelo aj to, že si Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v prvej polovici roka požičala už 8,6 miliardy eur z celoročne plánovaných 12 miliárd, aby si vytvorila rezervy na horšie časy.
Prečo je na tom Slovensko tak zle?
Hlavným dôvodom rastúceho dlhu sú podľa expertov dlhodobo vysoké rozpočtové deficity, a to nielen tie z minulosti, ale aj tie súčasné. K tomu sa pridávajú ďalšie negatívne faktory, ako je spomaľovanie ekonomiky, starnutie obyvateľstva a výrazne vyššie úroky za správu štátneho dlhu v porovnaní s minulosťou.
Marek Gábriš pripomína aj budúce riziká. Veľkú časť dlhu síce stále drží Národná banka Slovenska, no tá už v budúcnosti nebude môcť takéto rozsiahle nákupy dlhopisov opakovať, čo zníži dopyt. Pri klesajúcom ratingu tak bude pre Slovensko čoraz ťažšie a drahšie požičiavať si na trhoch a bude musieť investorom ponúkať vyššie úroky ako iné krajiny eurozóny.
Bolestivá konsolidácia
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že ak vláda neprijme zásadné opatrenia, dlh môže do roku 2029 narásť až na 75 percent HDP. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) tak bude musieť pristúpiť k výrazne razantnejšiemu ozdravovaniu financií, než pôvodne plánoval.
Kým na začiatku roka hovoril o balíku v hodnote 800 miliónov eur, do konca leta chce predstaviť opatrenia za viac než dve miliardy. Priznal, že situácia je vážnejšia, než očakával a pripravil 68 návrhov, z ktorých si koalícia počas leta vyberie.
Ani to však zrejme nebude stačiť. V nasledujúcich dvoch rokoch bude podľa expertov potrebné nájsť úspory až za tri miliardy eur a konsolidácia bude musieť pokračovať aj za ďalšej vlády, ktorá bude musieť ušetriť ďalších 1,8 miliardy eur.
Šetriť sa bude dlho
Štát do konca svojho volebného obdobia plánuje ušetriť približne 3,5-miliardy eur, pričom už budúci rok má konsolidácia verejných financií priniesť úsporu vo výške až 1,7-miliardy eur. Rezort financií však pripúšťa, že k zastaveniu rastu štátneho deficitu, čo je hlavný cieľ konsolidačného balíka, dôjde najskôr v roku 2028.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že vláda už v tomto roku prakticky vyčerpala všetok priestor na ďalšie zvyšovanie daní, nakoľko súčasné daňové zaťaženie, konkrétne v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) je najvyššie za uplynulých 25 rokov.
Podľa nej by sa preto mala ďalšia konsolidácia verejných financií zamerať skôr na zníženie výdavkov štátu a efektívnejšie fungovanie verejnej správy.
Napriek tomu ale vláda plánuje svoje výdavky zvýšiť. Už v budúcom roku počíta s vyhradením 700-miliónov eur na zvýšenie platov učiteľov. Zároveň sa zvažuje aj úprava dane z nehnuteľností, ktorá by posilnila rozpočty samospráv.
Výrazné šetrenie vláda avizuje v predvolebnom roku 2027, čo opozícia považuje za skôr nepravdepodobné. Opoziční poslanci pripomínajú, že v minulosti práve vlády Roberta Fica v predvolebnom období zvyčajne výdavky navyšovali. Rezort financií však tvrdí, že konsolidácia je nevyhnutná na to, aby Slovensko dokázalo udržať kontrolu nad verejným dlhom. Ak sa do roku 2027 podarí znížiť deficit na 3,5 percenta, podľa ministerstva to uľahčí situáciu aj budúcej vláde.
