Po mesiacoch obhajoby „nezrušiteľného“ opatrenia, ktorým je transakčná daň, prichádza zlom. Vláda čiastočne ustúpila tlaku verejnosti a podnikateľov. Parlament posunul do druhého čítania návrh z dielne SNS, ktorý by mal z tejto povinnosti vyňať menších podnikateľov. Odborníci a banky však varujú, že narýchlo pripravená zmena môže v praxi spôsobiť viac problémov ako úžitku, informuje o tom denník TREND.sk.
Transakčná daň skončí pre drobných podnikateľov
Transakčná daň od apríla zaťažila drobných podnikateľov nielen finančne, ale aj novými administratívnymi povinnosťami. V reakcii na silnejúcu nespokojnosť, ktorú potvrdil aj prieskum, kde si až 74 percent opýtaných želalo jej úplné zrušenie, prichádza koalícia s úpravou.
Podľa návrhu by fyzické osoby a malé firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur mohli získať výnimku. Premiér Robert Fico však o úplnom zrušení nechce počuť, pripúšťa len „kozmetické korekcie“ a varuje pred výpadkom príjmov, bez ktorých si nevie predstaviť ozdravovanie verejných financií.
Chaos a obchádzanie legislatívy
Hoci sa úľava zdá byť jednoduchá, odborníci ju vnímajú kriticky. Podľa Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) ide o zložitý nástroj, ktorý si vyžadoval dôkladnú prípravu. Prezidentka komory Miriam Galandová pre TREND uviedla, že súčasné znenie úpravy má aplikačné nedostatky.
Nejasnosti sa podľa nej objavujú pri posudzovaní výnosovej hranice či postavení organizačných zložiek zahraničných firiem. Daňoví poradcovia upozorňujú, že unáhlené a nesprávne komunikované zmeny môžu viesť k obchádzaniu pravidiel, čo by v konečnom dôsledku mohlo štát pripraviť o príjmy nielen z transakčnej dane, ale aj z DPH a dane z príjmov.
Banky ako daňoví detektívi
Vysoké náklady a komplikácie hlási aj bankový sektor, ktorý má daň vyberať. Zavedenie dane si vyžiadalo rozsiahle investície do IT a procesov, pričom banky mali na prípravu len šesť mesiacov. Sotva stihli systém spojazdniť, už zákonodarcovia avizujú zmenu.
Podľa Slovenskej bankovej asociácie prinesie nová výnimka ďalšiu administratívnu záťaž. Banky sa budú musieť vysporiadať s kontrolou správnosti výpočtu, reklamáciami, opravnými daňovými priznaniami a najnovšie aj s fyzickým dokladovaním a preverovaním, či firma neprekročila limit obratu. Z bánk sa tak de facto stávajú daňoví detektívi.
Maďarsko ako odstrašujúci príklad
Opozícia a bankári už vlani varovali, že Slovensko kopíruje daňový experiment, ktorý v Maďarsku zlyhal. Transakčná daň tam od roku 2012 namiesto očakávaných príjmov priniesla chaos. Ľudia sa začali predzásobovať hotovosťou, podnikatelia presúvali aktivity za hranice a objem hotovosti v obehu sa zdvojnásobil.
Efekt na rozpočet sa nedostavil a výnos dane postupne klesal. Podľa bankovej asociácie podobný vývoj nemožno vylúčiť ani na Slovensku. Upozorňuje, že zvýšený objem hotovosti nahráva šedej ekonomike a predražuje chod firiem, čo môže viesť k tomu, že výnos dane bude nakoniec nižší ako strata príjmu v dôsledku daňových únikov.
Transakčná daň je pohroma
Zavedenie transakčnej dane narazilo na veľmi silný odpor zo strany podnikateľského sektoru, čo dokazuje aj nedávny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). Prieskum sa uskutočnil na vzorke 101 respondentov z rôznych regiónov Slovenska. A výsledok? Až 97 percent podnikateľov vyjadrilo nesúhlas s prísnym daňovým opatrením.
Podnikatelia považujú transakčnú daň za náramne škodlivú. Zatiaľ čo približne 77 percent respondentov ju považuje za úplne nezmyselný krok, ďalších 20 percent sa k nej stavia „prevažne negatívne“. Dve tretiny podnikateľov pritom predpokladajú, že sa táto daň nevyhnutne premietne do konečných cien tovarov a služieb.
A to sa v podstate už deje. Vyše 22 percent respondentov priznalo, že upravili ceny smerom nahor v reakcii na nové náklady spojené s transakčnou daňou. Ďalších 47 percent plánuje zvýšiť ceny v najbližšom období. Naopak, iba 23 percent podnikateľov deklarovalo, že ceny zvyšovať neplánuje.
Zaujímavosťou je, že 8 percent podnikateľov zdraženie neaplikovalo pri hotovostných platbách, čím sa ukazuje, že hotovosť môže byť v niektorých prípadoch vnímaná ako spôsob, ako sa novej dani vyhnúť.
No žiaľ, nie je to len cenová politika, čo musia podnikatelia meniť. V dôsledku zákona o dani z finančných transakcií upravujú aj svoje každodenné operácie. Až 77 percent firiem uviedlo, že obmedzujú počet bankových transakcií, pričom 31 percent opýtaných subjektov dáva prednosť hotovostným platbám.
Významné je tiež zistenie, že takmer tretina podnikateľov (32 percent) zvažuje presun celej alebo časti svojej podnikateľskej činnosti do zahraničia. Tento krok predstavuje vážny signál, že daň ovplyvňuje nielen náklady, ale aj dlhodobé strategické rozhodovanie firiem.
Štát nám zoberie sviatky
Späť k zrušeniu transakčnej dane pre živnostníkov a drobných podnikateľov, toto opatrenie bude znamenať výpadok časti príjmov, ktoré štát potrebuje vykompenzovať. Namiesto toho, aby zrušil trináste dôchodky, siahne na štátne sviatky, respektíve dni pracovného pokoja.
Ako prvý má padnúť za obeť Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý pripadá na 17. novembra. Síce si ponechá status štátneho sviatku, už nepôjde o deň pracovného pokoja. Môže sa to zdať ako drobná zmena, no opak je pravdou. Podľa zákona totiž príplatky za prácu patria zamestnancom iba za prácu v dňoch pracovného pokoja, nie v bežný sviatok.
To znamená, že zamestnanci za prácu v pôvodne štátny sviatok nedostanú žiadne príplatky navyše, čo priamo vedie k poklesu ich príjmov. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.
Prečítajte si tiež
Zrušenie transakčnej dane nie je jedinou veľkou ekonomickou reformou, o ktorej sa aktuálne vo veľkom debatuje. Štát nedávno tiež upozornil na sprísnenie pravidiel pre PN-ky.
Od 1. januára 2025 môžu okrem ošetrujúcich lekárov ukončovať dočasnú pracovnú neschopnosť aj posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Táto zmena, ktorú priniesla minuloročná novela zákona o zdravotnej starostlivosti, sa už podľa ministra Tomáša prejavila na štatistikách.
Podrobnejšie sme sa dopadom tohto opatrenia, vrátane jeho finančných výnosov, venovali v samostatnom článku.
