Je to už vyše mesiaca, čo na Slovensku funguje náramne kontroverzná a extrémne škodlivá transakčná daň. Na trhu táto nová forma daňového zaťaženia vyvoláva rázne zmeny. Čo sa však nemení, je postoj podnikateľov. Zavedenie transakčnej dane narazilo na veľmi silný odpor zo strany podnikateľského sektoru, čo dokazuje aj prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). Upozornil naň denník Teraz.sk.
Prieskum sa uskutočnil na vzorke 101 respondentov z rôznych regiónov Slovenska. A výsledok? Až 97 percent podnikateľov vyjadrilo nesúhlas s prísnym daňovým opatrením.
Transakčná daň už zvyšuje ceny
Podnikatelia považujú transakčnú daň za náramne škodlivú. Zatiaľ čo približne 77 percent respondentov ju považuje za úplne nezmyselný krok, ďalších 20 percent sa k nej stavia „prevažne negatívne“. Dve tretiny podnikateľov pritom predpokladajú, že sa táto daň nevyhnutne premietne do konečných cien tovarov a služieb.
A to sa v podstate už deje. Vyše 22 percent respondentov priznalo, že už upravili ceny smerom nahor v reakcii na nové náklady spojené s transakčnou daňou. Ďalších 47 percent plánuje zvýšiť ceny v najbližšom období. Naopak, iba 23 percent podnikateľov deklarovalo, že ceny zvyšovať neplánuje.
Zaujímavosťou je, že 8 percent podnikateľov zdraženie neaplikovalo pri hotovostných platbách, čím sa ukazuje, že hotovosť môže byť v niektorých prípadoch vnímaná ako spôsob, ako sa novej dani vyhnúť.
No žiaľ, nie je to len cenová politika, čo musia podnikatelia meniť. V dôsledku zákona o dani z finančných transakcií upravujú aj svoje každodenné operácie. Až 77 percent firiem uviedlo, že obmedzujú počet bankových transakcií, pričom 31 percent opýtaných subjektov dáva prednosť hotovostným platbám.
Významné je tiež zistenie, že takmer tretina podnikateľov (32 percent) zvažuje presun celej alebo časti svojej podnikateľskej činnosti do zahraničia. Tento krok predstavuje vážny signál, že daň ovplyvňuje nielen náklady, ale aj dlhodobé strategické rozhodovanie firiem.
Štát ich neoklame. Daň si riadne naštudovali
Napriek tomu, že transakčná daň je stále relatívne čerstvým opatrením, podnikateľský sektor má o ňom vysokú mieru informovanosti. Až 78 percent respondentov tvrdí, že má o transakčnej dani podrobné informácie, zatiaľ čo 15 percent má aspoň základný prehľad. Len malé percento (7 percento) sa priznalo k nedostatku informácií.
Tieto výsledky celkom jasne indikujú, že odpor voči dani nie je spôsobený neznalosťou, ale konkrétnou analýzou jej dopadov na hospodárenie firiem.
Navrhujú iné riešenia
Prieskum sa venoval aj otázke, aké alternatívy by podnikatelia uprednostnili pred zavedením novej dane. Väčšina odporučila zníženie výdavkov štátu, menej by akceptovalo zvýšenie spotrebných daní a len malá časť by podporila zavedenie dane z luxusu. Tieto návrhy naznačujú, že podnikatelia si uvedomujú potrebu konsolidácie verejných financií, no preferujú opatrenia, ktoré menej zasahujú do každodenného fungovania firiem.
Záverom prieskumu PAS zdôrazňuje, že transakčná daň výrazne zhoršuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov. V prostredí, kde sú firmy už teraz pod tlakom rastúcich nákladov, považujú ďalšie daňové zaťaženie za kontraproduktívne a nespravodlivé. Stabilita, predvídateľnosť a šetrenie vo verejnom sektore sú podľa podnikateľov kľúčom k zdravému ekonomickému prostrediu – nie zavádzanie nových poplatkov.
Transakčná daň sa má zmeniť
Ako-tak dobrou správou je, že čoraz viac vplyvných mien oroduje za kľúčové úpravy zákona o dani z finančných transakcií. Niektoré návrhy sú ráznejšie, niektoré celkom jemné. V prvej skupine sa momentálne najviac činí Andrej Danko, hlava Slovenskej národnej strany (SNS).
Danko by bol najradšej, keby transakčná daň úplne skončí. Vraj si uvedomuje, že pre štát by takýto krok znamenal stratu dôležitého príjmu, preto ponúka alternatívne riešenie. Nahradiť by ju podľa strany mohli úpravy v systéme dane z pridanej hodnoty (DPH). Tento návrh podporuje aj opozícia. Odborníci však upozorňujú, že aby sa mohol stať realitou, je nevyhnutné jeho odobrenie zo strany Európskej komisie (EK).
V súčasnosti sa DPH uplatňuje na každej faktúre v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca. Podnikatelia si pritom môžu túto daň odpočítať pri nákupe tovaru alebo služieb, a teda ju zaplatia až pri predaji konečnému spotrebiteľovi. Tento mechanizmus sa opakuje na každej úrovni dodávok až po konečný predaj, čo je podľa Danka príliš komplikované.
Chcel by, aby sa celý proces zjednodušil. Hovorí o prenesení daňovej povinnosti na posledného odberateľa v reťazci, čo je mechanizmus, ktorý bol zavedený v roku 2016 v stavebníctve. Ak by sa podobný model aplikoval na celú ekonomiku, štát by podľa Danka mohol ušetriť približne 1-miliardu eur. Táto suma by sa vraj následne mohla použiť na zrušenie transakčnej dane alebo na zvýšenie minimálnych dôchodkov.
Snahu Danka o zrušenie transakčnej dane mnohí vítajú, no pretavenie jeho návrhu do reality rozhodne nie je a ani nebude jednoduchou úlohou. Zásadnou prekážkou pre zavedenie „nového“ modelu zdaňovania v rámci celej ekonomiky je potreba súhlasu EK.
Ďalším prekvapujúcim menom, ktoré stojí za zmenami v rámci transakčnej dane, je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý zároveň sedí na poste predsedu strany Hlas-SD.
Strana plánuje na najbližšej koaličnej rade otvoriť tému výnimky z pripravovanej transakčnej dane pre určitú skupinu živnostníkov. Cieľom má byť ochrana menších podnikateľov, ktorí vykonávajú práce, ktoré by za štandardných okolností patrili do pracovnoprávneho vzťahu. Do tejto kategórie majú spadať napríklad murári, pilčíci či maliari. Hlas-SD tvrdí, že ide o ľudí závislých od manuálnej práce, pre ktorých môže transakčná daň predstavovať neprimeranú finančnú záťaž.
