Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) nedávno avizoval legislatívnu zmenu, ktorá by určitej skupine zamestnancov umožnila odísť do dôchodku v skoršom, respektíve mladšom veku. Táto zmena by sa pravdepodobne týkala predovšetkým tých, ktorí pracujú manuálne, a ktorých profesia sa zvyčajne spája s neskoršími zdravotnými komplikáciami. No hoci je tento úmysel pekný, neprišiel by bez ujmy. Na základe predpokladov odborníkov tak píšu Správy STVR.
Cieľom zavedenia takzvaného dôchodkového stropu je zvýhodniť fyzicky náročné zamestnania oproti administratívnym profesiám pri určovaní veku odchodu do dôchodku. Podľa ministra je tento zámer súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Zavedenie dôchodkového stropu však nie je na Slovensku novinkou – podobné opatrenie bolo v platnosti od roku 2019, kedy bol vek odchodu do penzie zastropovaný na 64 rokov. Tento strop bol však neskôr zrušený s odvolaním sa na neudržateľnosť systému, najmä v dôsledku starnutia populácie.
Odchod do dôchodku podľa súčasného systému
Súčasný mechanizmus dôchodkového veku funguje na princípe pravidelného prepočtu podľa demografických údajov. Každých päť rokov sa stanoví nový vek odchodu do dôchodku v závislosti od očakávanej dĺžky života. Tento systém začal platiť pre generáciu narodenú v roku 1967, ktorá sa stala prvou skupinou ovplyvnenou novými pravidlami.
Podľa najnovších pravidiel pôjdu muži aj ženy narodení v roku 1967 do dôchodku vo veku 64 rokov a 1 mesiac, pokiaľ nemajú deti. V prípade vychovaných detí platia nasledovné úpravy:
- 1 dieťa – dôchodkový vek sa znižuje na 63 rokov a 7 mesiacov,
- 2 deti – dôchodok v 63 rokoch a 1 mesiaci,
- 3 a viac detí – nárok vzniká už v 62 rokoch a 7 mesiacoch.
Inak povedané – každé dieťa znižuje dôchodkový vek o 6 mesiacov, a to až po maximálnu hranicu 18 mesiacov (pri troch a viac deťoch). Dôležitým faktorom je, že toto zvýhodnenie sa nevzťahuje len na ženy, ktoré zvyčajne ostávajú s deťmi na materskej či rodičovskej dovolenke, ale aj na mužov, aby sa zabezpečila rodová spravodlivosť.
Výhoda, ktorú bude treba kompenzovať
Demografické prognózy naznačujú, že v nasledujúcich 20 až 25 rokoch sa značná časť obyvateľstva presunie z produktívneho veku do dôchodkového. Podľa odborníkov to bude mať zásadný vplyv na trh práce, ktorý sa môže oslabiť. Demograf Boris Vaňo varuje, že pokles pracovnej sily môže narušiť fungovanie ekonomiky aj dôchodkového systému.
Zavedenie dôchodkového stropu pre vybrané profesie preto prináša viaceré praktické problémy. Bude potrebné presne definovať, kto patrí medzi zamestnancov vykonávajúcich náročnú manuálnu prácu, a ako sa takéto profesie budú (spoľahlivo) identifikovať. Odborníci varujú, že štát nemá k dispozícii kompletné údaje o náplni práce jednotlivcov počas celej ich pracovnej kariéry, čo by mohlo skomplikovať implementáciu opatrenia.
K situácii sa vyjadril aj Martin Šuster, analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorého by skorší odchod do dôchodku pre náročný profesie mohol byť spoľahlivý, avšak len v prípade, že by sa zároveň upravili sociálne odvody. Navrhuje teda, aby zamestnávatelia v rizikovejších odvetviach platili vyššie odvody, čím by sa eliminoval negatívny dopad na financie Sociálnej poisťovne.
Čo má štát v pláne?
Nový návrh dôchodkového stropu, zameraný výlučne na manuálne pracujúcich, má podľa Tomáša za cieľ reflektovať realitu pracovného trhu, kde mnohí zamestnanci v ťažkej fyzickej práci často strácajú pracovnú schopnosť ešte pred dovŕšením bežného dôchodkového veku.
Podľa neho by mal systém byť adresnejší a uznávať rozdiel medzi povolaním s nízkou fyzickou záťažou (napríklad administratíva) a profesiami, ktoré dlhodobo opotrebúvajú zdravie (napríklad stavebníctvo, hutníctvo, ťažba či opatrovateľská práca).
Aj on však uznáva, že bude potrebné zachovať udržateľnosť dôchodkového systému – najlepšie nastavením rovnováhy medzi sociálnou spravodlivosťou a finančnými možnosťami štátu.
Stojí za zmienku, že Tomáš sa pri návrhu inšpiroval aj českým modelom, kde podobné opatrenia už zaviedli.
