Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa a Ukrajina po dlhých mesiacoch rokovaní dospeli k dôležitej dohode, konkrétne k dohode o spoločnej ťažbe strategických surovín na ukrajinskom území. Ide o projekt, ktorý zahŕňa vyhľadávanie a ťažbu vzácnych minerálov, ropy a zemného plynu.
Vzájomné podanie rúk medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou má predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne. Téme sa venuje portál Aktuality.sk.
Napriek dohode však Ukrajina od Spojených štátov nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky. Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má však jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Ukrajina získa dôležité investície
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a Spojené štáty deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť Spojených štátov a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
Vojnu to vraj ovplyvní minimálne
Dohoda však nepočíta s kompenzáciou už poskytnutej vojenskej pomoci – ide výhradne o nový investičný rámec, kde Ukrajina prispieva prírodnými zdrojmi a Spojené štáty finančnými alebo vojenskými prostriedkami.
Aj keď z textu dohody nevyplývajú žiadne explicitné záväzky týkajúce sa obrany alebo priamej vojenskej pomoci, Biely dom považuje samotnú prítomnosť amerických investícií na ukrajinskom území za faktor, ktorý by mal mať odstrašujúci účinok voči Rusku.
Reálne však môže trvať roky, kým sa investície plne rozbehnú a prinesú viditeľné výsledky, čo znamená, že bezprostredný vplyv na priebeh vojnového konfliktu bude minimálny. Napriek tomu ide o posun v postoji Spojených štátov, ktorý naznačuje dlhodobý záujem o podiel na vývoji situácie v regióne.
Neprehliadnite
Podľa generála sa to celé odohráva v širšom kontexte zvyšujúceho sa amerického tlaku na Rusko. Osobitný vyslanec Spojených štátov pre Ukrajinu Keith Kellogg minulý týždeň vyhlásil, že Rusko nemá strategickú výhodu a malo by pristúpiť na rokovania. Podobný signál vyslal aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.
Zároveň sa v americkom Kongrese formuje skupina republikánov, ktorí sú pripravení podporiť razantné ekonomické sankcie proti Rusku, ak nebude ochotné rokovať o mieri. Hovorí sa dokonca o zavedení až 500-percentných ciel na všetky krajiny, ktoré budú naďalej kupovať ruskú ropu. Tieto kroky by mohli dramaticky zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu a zároveň posilniť postavenie Ukrajiny v budúcich rokovaniach.
Rusko sa iste nepoteší
Ako ste už zrejme pochytili, dohoda medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou môže mať viaco zásadných dopadov na americko-ruské vzťahy, a to hlavne z pohľadu geopolitiky, bezpečnosti a ekonomických záujmov.
Rusko môže vnímať dohodu ako rozšírenie amerického vplyvu do svojho „blízkeho zahraničia“, čo je dlhodobo citlivá téma pre Kremeľ. Americké investície do ťažby nerastných surovín v postsovietskej krajine, ktorú Rusko považuje za súčasť svojej sféry záujmu, môže Moskva chápať ako nepriamu podporu ukrajinskej nezávislosti a obranyschopnosti.
To môže viesť aj k narušeniu budúcich mierových rokovaní, konkrétne kvôli oslabeniu dôvery medzi Ruskom a Spojenými štátmi, najmä ak Kremeľ vyhodnotí dohodu ako dlhodobé strategické spojenectvo. Inými slovami – Rusko môže nadbodunúť pocit, že Spojené štáty už nie sú „neutrálnym prostredníkom“, ale aktívnym hráčom v konflikte.
Pokiaľ ide o možné ekonomické dopady, ak sa Spojeným štátom a Ukrajine podarí rozbehnúť ťažbu vzácnych surovín, plynu a ropy, môže to znížiť energetickú závislosť Európy od Ruska, teda pokiaľ Kyjev vydá rozhodnutie o exporte týchto surovín. V kombinácii s plánovanými sankciami, respektíve zmienenými 500-percentnými clami na krajiny obchodujúce s ruskou ropou, by to mohlo zintenzívniť ekonomickú izoláciu Ruska.
