Meteorologické modely ukazujú znepokojivý vývoj. Polárny vír, ktorý sa za normálnych okolností začína rozpadať až na prelome roka, môže tento rok skolabovať nezvyčajne skoro, už v priebehu novembra. Táto anomália je extrémne zriedkavá. Za posledných sedemdesiat rokov sa podobne skorý rozpad objavil iba trikrát, naposledy v roku 2000 (v miernejšej forme) a predtým v rokoch 1958 a 1968, píše server Nedd.cz.
Čo je polárny vír a prečo kolabuje?
Polárny vír je rozsiahla oblasť nízkeho tlaku vzduchu, ktorá sa formuje v stratosfére, vo výškach od 10 do 50 kilometrov (s jadrom okolo 30 km). Jeho hlavnou úlohou je udržiavať studený arktický vzduch „uzamknutý“ nad severnou polárnou oblasťou. Funguje vďaka silným teplotným rozdielom medzi severom a miernym pásmom. Pokiaľ je vír silný, chráni nižšie zemepisné šírky pred vpádmi arktického vzduchu.
Dôvodom jeho možného skorého rozpadu je očakávané náhle stratosférické oteplenie (SSW). Modely predpovedajú, že koncom novembra by teploty vo výške 30 km nad Arktídou mohli presiahnuť dlhodobý priemer až o 30 stupňov Celzia. V niektorých oblastiach by dokonca mohlo dôjsť k úplnému obráteniu prúdenia na východ.
Aké zmeny počasia nás čakajú
Meteorológovia upozorňujú, že dopady tohto javu pravdepodobne najviac pocíti Severná Amerika. V Kanade a Spojených štátoch sa môže už začiatkom decembra častejšie vyskytovať vpád arktického vzduchu, čo by prinieslo výdatné sneženie a tvorbu snehovej pokrývky, ktorá by mohla vydržať až do Vianoc.
Na rozdiel od Severnej Ameriky, ktorá sa má pripraviť na výrazné vpády arktického vzduchu a potenciálne silné sneženie, je situácia pre Európanov oveľa menej jednoznačná a menej dramatická. Podľa súčasných dlhodobých modelov to pre väčšinu kontinentu paradoxne vôbec nevyzerá na skorý a krutý nástup zimy.
Očakávané prejavy sú totiž výrazne regionálne rozdelené. Mierne ochladenie, ktoré by mohlo byť dôsledkom tohto kolapsu, sa predpokladá skôr v severných oblastiach kontinentu, teda v Škandinávii a vo Veľkej Británii.
Naopak, pre strednú a južnú Európu, kam patrí aj Slovensko, meteorologické modely zatiaľ predpovedajú presný opak – skôr nadpriemerne teplý december.
Dôvodom tohto rozdielu je zložitá dynamika atmosféry. Kolaps polárneho víru neznamená, že sa arktický mráz jednoducho „vyleje“ rovnomerne na celú severnú pologuľu. Keď sa tento vysoko položený vír (v stratosfére) rozpadne, destabilizuje aj prúdenie (jet stream) pod ním. Toto prúdenie sa „zvlní“ podobne ako meandrujúca rieka a vytvorí vlny (brázdy) studeného vzduchu a hrebene teplého vzduchu.
Súčasné modely naznačujú, že ten hlavný „žľab“ studeného arktického vzduchu bude po tomto kolapse nasmerovaný predovšetkým na Kanadu a Spojené štáty. Európa by sa tak mohla ocitnúť na druhej strane tejto vlny, v oblasti hrebeňa vysokého tlaku vzduchu, ktorý by k nám, naopak, mohol začať pumpovať teplejší vzduch od juhu alebo juhozápadu.
Je však mimoriadne dôležité zdôrazniť, že toto je predpoveď, ktorá popisuje len najpravdepodobnejší počiatočný scenár na začiatok decembra. Náhle stratosférické oteplenie a následný kolaps víru je jednou z najchaotickejších udalostí v meteorológii. Aj keď prvá vlna mrazov má zasiahnuť Ameriku, samotný fakt, že polárny vír je rozbitý, výrazne zvyšuje riziko náhlych a extrémnych vpádov studeného vzduchu aj do Európy, avšak pravdepodobne až neskôr v priebehu zimy (napríklad v januári alebo februári). Kým stabilný vír nás chráni, rozbitý vír robí počasie extrémne nevyspytateľným.
