Rusko predstavilo svojho údajne prvého humanoidného robota AIDOL poháňaného umelou inteligenciou, no jeho premiéra sa skončila fiaskom. Robot bol odhalený na špeciálnej akcii v Moskve tento týždeň. Na pódium dokráčal za zvukov ikonickej hudby z filmu Rocky, no vzápätí sa zrútil na zem, píše server Digital Trends.
Pravdupovediac, AIDOL nevyzeral stabilne od prvej chvíle. Robot s umelou inteligenciou pôsobil extrémne neisto a jeho pohyb pripomínal človeka, ktorý to prehnal s alkoholom. Po niekoľkých kolísavých krokoch sa pokúsil zamávať publiku. Sekundu nato sa mu však podlomili nohy a s rachotom spadol na podlahu.
Asistenti okamžite pribehli na pódium a v snahe zachrániť dôstojnosť robota sa ho pokúsili zakryť plachtou. Aj tento pokus však zlyhal, keďže plachta sa zamotala a napokon nezakryla takmer nič. Publikum tak mohlo sledovať, ako robota neslávne odtiahli z pódia, pravdepodobne späť do dielne alebo do najbližšieho smetného koša.
Vývojári zostávajú pozitívni
Spoločnosť stojaca za robotom, ktorá sa tiež volá AIDOL, zostala napriek nešťastnému incidentu pozitívne naladená. Jej generálny riaditeľ Vladimir Vituchin pre ruskú štátnu agentúru Tass povedal, že AIDOL je stále vo fáze učenia. Dodal, že dúfa, že sa táto chyba premení na cennú skúsenosť.
Podľa webovej stránky spoločnosti disponuje AIDOL pokročilou generáciou dialógov, rozpoznávaním emócií a vysoko expresívnou tvárou. Až 19 servomotorov v tvárovej časti mu má umožňovať prejaviť najmenej 12 základných emócií a stovky mikroexpresií. Zdá sa teda, že tím sa sústredil na tvár na úkor stability nôh.
Robot je navrhnutý tak, aby fungoval úplne offline so spracovaním hlasu priamo v zariadení. Na 48-voltovú batériu dokáže údajne fungovať autonómne až šesť hodín. Ak má dobrý deň, vraj dokáže kráčať rýchlosťou až 6 km/h (3,7 mph).
Do budúcnosti je robot určený na pozície vo výrobe, logistike, bankách, na letiskách a v iných verejných priestoroch – hoci sa dá dúfať, že väčšinou pôjde o prácu v sede. Vzhľadom na to, že konkurenčné firmy ako Figure, Xpeng, Unitree a Boston Dynamics sú v oblasti humanoidnej robotiky evidentne ďaleko vpredu, je neisté, či ich AIDOL bude vôbec schopný niekedy dobehnúť.
Rusko sa snaží, no márne
Zaostávanie Ruska v oblasti pokročilých technológií, ktoré tak jasne demonštroval pád robota AIDOL, nie je náhodným zlyhaním. Je to hlboko zakorenený a dlhodobý problém, ktorý sa týka takmer všetkých pokročilých civilných sektorov, vrátane automobilového priemyslu a spotrebnej elektroniky, ako sú smartfóny. Toto zaostávanie je výsledkom kombinácie ekonomickej štruktúry, politickej izolácie a úniku ľudského kapitálu.
Základný problém ruskej ekonomiky sa často opisuje ako „holandská choroba“ alebo prekliatie prírodných zdrojov. Ekonomika je už desaťročia extrémne závislá od exportu surovín – najmä ropy, zemného plynu a kovov. Tento model je síce relatívne jednoduchý a prináša obrovské príjmy do štátneho rozpočtu (aspoň v časoch vysokých cien), no zároveň má devastačný vplyv na inovácie. Potláča totiž akúkoľvek skutočnú potrebu investovať do komplexných, riskantných a dlhodobých projektov s vysokou pridanou hodnotou, akými sú vývoj robotiky alebo spotrebnej elektroniky. Je jednoduchšie predať plyn ako vyvinúť, vyrobiť a globálne predať konkurencieschopný smartfón.
S tým priamo súvisí absencia domáceho mikroelektronického priemyslu. Moderné roboty, autá aj smartfóny sú v podstate počítače. Ich mozgom sú pokročilé polovodičové čipy. Rusko v tejto oblasti fatálne zaspalo dobu a nemá kapacity na výrobu moderných čipov (napríklad pod 28 nanometrov).
Celý jeho technologický sektor bol preto kriticky závislý od dovozu z Taiwanu, Južnej Kórey, Európy a USA. Práve preto bol pád robota AIDOL taký symbolický: tím sa síce dokázal sústrediť na tvárovú mimiku (relatívne jednoduchšia mechanika 19 motorčekov), ale totálne zlyhal v nohách. Dynamická stabilita a chôdza humanoidného robota (ktorú celkom bravúrne zvláda napr. Boston Dynamics) si vyžaduje extrémne výkonné procesory na analýzu dát zo stoviek senzorov v reálnom čase – technológiu, ktorú Rusko jednoducho nevyrába.
Túto technologickú závislosť následne obnažili medzinárodné sankcie. Už po roku 2014, no najmä po rozsiahlej invázii na Ukrajinu v roku 2022, bol tento prístup k západným (a neskôr aj ázijským) technológiám odrezaný. Nikde to nebolo viditeľnejšie ako v automobilovom priemysle.
Keď z trhu odišli západní partneri (ako Renault, ktorý ovládal Ladu), ruské automobilky nedokázali vyrábať ani základné moderné autá. Chýbali im dovážané elektronické riadiace jednotky (ECU), a tak boli nútení prejsť na výrobu modelov bez airbagov, ABS alebo moderných systémov riadenia emisií. Ich súčasné „nové“ modely, ako napríklad oživený Moskvič, sú v skutočnosti len preznačkované a mierne upravené lacné čínske autá.
Presne tá istá situácia platí pre smartfóny. Ruské pokusy o vlastný telefón (napríklad kedysi medializovaný YotaPhone) vždy zlyhali, pretože išlo len o montáž zahraničných komponentov (displeje, čipy, pamäte) a zahraničného operačného systému (Android) do jedného celku. Bez prístupu k týmto komponentom nedokážu vyrobiť konkurencieschopné zariadenie.
