Slováci v týchto dňoch cítia, že ich peňaženky sa vyprázdňujú rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Účty za bývanie a energie rastú, platy reálne klesajú a úspory miznú. Kým európsky priemer spokojnosti s osobnými financiami dosahuje 6,6 bodu z desiatich, obyvatelia Slovenska sa hodnotia len na 5,8. Podľa analytikov ide o varovný signál, že domáce rozpočty sú stále na hrane.
Najnovšie dáta Eurostatu ukazujú, že horšie sú na tom už iba Bulhari, Gréci a Chorváti. Tento trend potvrdzuje aj prehľad portálu STVR, podľa ktorého väčšina Slovákov žije od výplaty k výplate. Ceny potravín, bývania a liekov stúpajú rýchlo a mnohí už priznávajú, že zo svojho príjmu nedokážu vytvoriť ani minimálnu rezervu.
Zdražovanie a miznúce rezervy
Analytici upozorňujú, že hlavnou príčinou nespokojnosti je dlhodobá inflácia. Eva Sadovská z WOOD & Company pripomína, že v rokoch 2022 a 2023 došlo k rekordnému rastu cien, zatiaľ čo mzdy reálne klesali. Na papieri síce pribúdali eurá, ale ich hodnota v praxi klesala. Každodenné výdavky tak pohlcujú väčšinu príjmov a finančná rezerva, ktorú by rodiny mali mať aspoň vo výške troch až šiestich mesačných nákladov, sa stáva pre väčšinu len teoretickým cieľom.
Rizikom je aj nízka finančná gramotnosť. Index investičnej gramotnosti dosiahol minulý rok iba 94,4 bodu, čo je najnižší výsledok za štyri roky. Ľudia často svoje úspory nechávajú ležať na bežných účtoch, kde ich pomaly znehodnocuje inflácia. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu vzdelávania, ktoré by ľudí naučilo zhodnocovať svoje peniaze bezpečnejším a efektívnejším spôsobom.
Kto sa trápi najviac
Najväčšiu nespokojnosť preukazujú mladí do 24 rokov a seniori, ktorí čelia odlišným, no rovnako vážnym problémom. Mladí zápasia s neistotou na trhu práce a nízkymi platmi, dôchodcovia zas s rastúcimi cenami potravín a liekov. Zlé časy sa nevyhýbajú ani strednej vrstve, ktorá bola ešte nedávno symbolom finančnej stability. Táto skupina sa podľa ekonomických prognóz pomaly vytráca, pretože rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa prehlbujú.
Ženy v prieskumoch hodnotia svoju situáciu horšie než muži, čo súvisí s nižšími mzdami i častejším prerušením kariéry. K tomu sa pridávajú vysoké ceny energií, ktoré pohlcujú značnú časť príjmov rodín. Napriek tomu mnohí stále odkladajú tvorbu úspor a investície považujú za rizikové či zbytočne zložité.
Odborníci nepredpokladajú rýchle zlepšenie. Ak sa inflácia udrží na súčasnej úrovni a reálne mzdy nezačnú rásť, čaká domácnosti náročná zima. Zvyšujúce sa úroky z úverov a nové dane môžu spôsobiť, že ešte viac ľudí bude nútených siahať na svoje úspory alebo sa zadlžiť. Finanční poradcovia preto pripomínajú, že aj v neistých časoch sa oplatí myslieť dopredu a pravidelne odkladať aspoň malé sumy.
