Slovenská vláda čelí čoraz väčšiemu tlaku na znižovanie deficitu verejných financií a v snahe naplniť svoje konsolidačné ciele môže pristúpiť k výrazným zmenám v dôchodkovom systéme. Analytici už upozorňujú, že Ministerstvo financií, ktoré vedie Ladislav Kamenický, pravdepodobne zvažuje čiastočné otvorenie druhého dôchodkového piliera. Táto zmena by mohla priniesť do štátneho rozpočtu miliardy eur už v najbližších rokoch.
Podľa aktuálnych odhadov by už samotné zníženie odvodov, ktoré dnes predstavujú 4 % hrubej mzdy sporiteľov, na polovicu prinieslo do rozpočtu okamžite približne 400 miliónov eur ročne. Ak by štát v nasledujúcich rokoch pokračoval v postupnom znižovaní tohto príspevku, príjmy by mohli v roku 2026 dosiahnuť približne 600 miliónov eur, v roku 2027 takmer miliardu eur, pričom rok 2028 by do rozpočtu priniesol až viac ako 1,2 miliardy eur.
Pri optimistických scenároch by štát mohol v období rokov 2025 až 2027 získať celkovo až 5 miliárd eur, čo by výrazne prispelo k stabilizácii verejných financií bez nutnosti realizovať politicky menej populárne opatrenia.
Okrem postupného zníženia príspevkov sa uvažuje aj o úplnom otvorení druhého piliera. Ak by sa vláde podarilo presvedčiť časť sporiteľov, aby svoje dôchodkové úspory presunuli naspäť do štátneho, tzv. prvého piliera, mohol by štátny rozpočet v priebehu jedného roka získať navyše jednu až dve miliardy eur. V prípade, že by k takémuto presunu došlo už v priebehu tohto roka, štát by získal minimálne pol miliardy eur.
Druhý pilier ako rýchla cesta k peniazom, ale s rizikom
Hlavným dôvodom, prečo vláda pozerá práve na druhý dôchodkový pilier ako na potenciálny zdroj peňazí, je naliehavosť situácie vo verejných financiách. Do roku 2027 musí Slovensko znížiť deficit rozpočtu na približne 3,7 % HDP, čo v absolútnych číslach predstavuje úspory takmer 6 miliárd eur. Práve peniaze sporiteľov z druhého piliera predstavujú jednoduchý a rýchly zdroj financií bez nutnosti drasticky zasahovať do citlivých oblastí, akými sú napríklad sociálne dávky alebo dotácie na energie.
Situácia v dôchodkových fondoch hrá do karát aj samotnému ministerstvu financií. V nedávnej minulosti totiž fondy druhého piliera zaznamenali výrazný pokles hodnoty aktív približne o dve miliardy eur v dôsledku poklesu akciových trhov. O to atraktívnejšie môže byť pre štát rozhodnutie využiť aktuálnu situáciu a presmerovať časť týchto úspor späť do štátneho rozpočtu. Ak by však štát s týmto krokom počkal na zotavenie trhov, prípadný finančný prínos pre rozpočet by bol ešte výraznejší.
Experti však poukazujú aj na vážne riziká spojené s takýmto zásahom. Druhý dôchodkový pilier vznikol práve preto, aby znížil závislosť občanov na priebežne financovanom dôchodkovom systéme, ktorý je dlhodobo deficitný. Jeho oslabenie by mohlo viesť k výraznému zníženiu budúcich dôchodkových príjmov, čím by sa ohrozila finančná stabilita desiatok tisíc sporiteľov.
Alternatívy existujú, no vláda váha
Analytici upozorňujú, že existujú aj menej rizikové cesty na konsolidáciu verejných financií, ktoré by neohrozovali budúce dôchodky. Jedným z najčastejšie odporúčaných opatrení je zníženie trinástych dôchodkov o polovicu či úplné zrušenie niektorých štátnych sviatkov. Tieto zmeny by dokázali ušetriť stovky miliónov eur ročne bez zásahu do dôchodkového systému.
Medzi ďalšie odporúčané kroky patrí obmedzenie výsluhových dôchodkov, zníženie benefitov vo verejnej správe, čiastočná deregulácia cien energií alebo zmrazenie platov vysokých štátnych predstaviteľov. Významný potenciál má podľa analytikov aj zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, ktoré by štátu mohlo zabezpečiť príjmy na úrovni niekoľkých miliárd eur.
Hoci sa odborníci zhodujú, že situácia vo verejných financiách je mimoriadne vážna a vyžaduje si rázne kroky, dôchodkový systém by podľa nich mal byť až poslednou možnosťou, na ktorú by vláda mala siahnuť. Krátkodobý zisk pre štát by totiž mohol znamenať dlhodobé straty pre budúce generácie slovenských dôchodcov.
