Slovensko aktuálne čelí viacerým ekonomickým hrozbám, pričom mnohé z nich pochádzajú aj z poza našich hraníc. Jednou z tých najvážnejších je zavedenie 500-percentného cla zo strany Spojených štátov, ktoré navrhol jeden z tamojších senátorov. Uvalené má byť na všetky krajiny, ktoré budú aj naďalej nakupovať ruské energetické suroviny. Hrozba sa teda netýka len nás, ale de facto celej Európy.
Ako informuje denník Teraz.sk, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) varuje, že ak by k takémuto opatreniu naozaj došlo, v podstate by to znamenalo koniec vzájomného obchodu. Samozrejme, vo veľkej miere by to postihlo aj Slovensko.
Slovensko je obzvlášť ohrozené
Zvažované opatrenie sa objavilo ako súčasť širších amerických úvah o nových sankciách voči krajinám, ktoré naďalej obchodujú s ruskými energiami. V prípade jeho zavedenia by sa podľa APZD najviac ocitli pod tlakom spoločnosti z automobilového sektora a celý prepojený systém ich subdodávateľov. To zahŕňa producentov pneumatík, káblových zväzkov, prevodoviek, strojov, elektroniky, plastov či chemikálií, ako aj firmy zabezpečujúce logistiku.
Tieto podniky sa buď priamo podieľajú na exporte do USA, alebo sú súčasťou širších dodávateľských reťazcov európskych koncernov, ktoré finálne produkty odosielajú na americký trh. Prípadné clo tak nezasiahne len priame dodávky, ale aj nepriamo celú štruktúru priemyselnej výroby napojenej na vývozné trhy.
Aj keď návrh 500-percentného cla znie radikálne, APZD upozorňuje, že zatiaľ ide len o politickú úvahu a nie o schválené opatrenie. Pripomína, že v minulosti sa už viackrát ukázalo, že medzi politickým návrhom a jeho reálnou implementáciou býva veľká priepasť. Asociácia preto vyzýva na zachovanie pokoja a dôkladné sledovanie ďalšieho vývoja namiesto predčasných obáv.
Čo presne sa stalo?
Plán zaviesť 500-percentné clo pôvodne predstavil americký senátor Lindsey Graham. Podľa jeho slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Sankcie by mal spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
Slovensko pritom patrí medzi najväčších odberateľov ruského plynu v EÚ, konkrétne je na štvrtom mieste. V prvom kvartáli tohto roka doviedlo z Ruska plyn v celkovej hodnote až 572-miliónov eur, pričom zaostáva len za Francúzskom, Maďarskom a Belgickom.
USA a Ukrajina budú ťažiť vzácne suroviny
O 500-percentnom cle sa začalo hovoriť okolo toho istého času, keď sa svet dozvedel o vzniku novej dohody o ťažbe vzácnych surovín medzi USA a Ukrajinou. Prebiehať by mala na ukrajinskom území, pričom obecne má dohoda predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne.
Ukrajina od USA zatiaľ nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky, no podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a USA deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť Spojených štátov a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
Samozrejme, dohoda môže mať viacero zásadných dopadov na už tak napäté americko-ruské vzťahy. Rusko môže vnímať dohodu ako rozšírenie amerického vplyvu do svojho „blízkeho zahraničia“, čo je dlhodobo citlivá téma pre Kremeľ. Americké investície do ťažby nerastných surovín v postsovietskej krajine, ktorú Rusko považuje za súčasť svojej sféry záujmu, môže Moskva chápať ako nepriamu podporu ukrajinskej nezávislosti a obranyschopnosti.
Pomôcť môže Rumunsko
V kontexte možných zmien v rámci energetického mixu Európy sa aktuálne dosť hovorí aj o novom projekte v Rumunsku – Neptun Deep. Ide o rozsiahle ložisko plynu nachádzajúce sa v rumunskej ekonomickej zóne čierneho mora. Podľa odhadov sa tu nachádza okolo 100-miliónov kubických metrov zemného plynu.
Medzinárodnú pozornosť k projektu nedávno pritiahla päťročná dohoda medzi rakúskou spoločnosťou OMV a nemeckou firmou Uniper, podľa ktorej bude dodaných 15 terawatthodín zemného plynu. Táto zmluva nadobudla ešte väčší význam v kontexte zastavenia dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu a celkového poklesu dovozu energetických surovín z Ruska do krajín EÚ po invázii na Ukrajinu.
Objem dohodnutého kontraktu predstavuje približne 1,5 percenta nemeckého dovozu plynu v minulom roku a zároveň ide o prvú veľkú zmluvu, ktorá podporuje rozvoj tohto hlbinného projektu. Prieskum ložísk Neptun Deep bol pritom zahájený ešte pred viac ako desiatimi rokmi, no až teraz sa projekt posúva k štádiu realizácie.
Produkcia plynu z Neptun Deep má začať v priebehu roku 2027 a očakáva sa, že po začatí prevádzky sa Rumunsko stane čistým vývozcom plynu a zároveň najväčším producentom tejto komodity v celej EÚ. Stojí za zmienku, že okrem ložiska Neptun Deep má krjaina v Čiernom mori ďalšie zásoby plynu, ktoré celkovo dosahujú objem približne 200-miliárd kubických metrov.
