Aktuálny stav slovenských zásobníkov plynu je priam žalostný – sú naplnené výrazne menej ako v rovnakom období minulého roka. Štát teda musí podstatne zrýchliť tempo dopĺňania rezerv, aby splnil ciele stanovené Európskou úniou (EÚ) a zároveň ochránil domácnosti aj priemysel pred energetickou neistotou. Téme sa venuje denník Pravda.
Slovenské podzemné zásobníky plynu sú momentálne naplnené len na niečo vyše tretinu, respektíve 38 percent (13,4 terawatthodiny (TWh)). Pre lepšie porozumenie, naposledy boli zásoby takto nízke v roku 2021, teda v priebehu pandémie koronavírusu.
Nejde však o najnižší stav, aký naša krajina za posledné obdobie vykázala. Ešte horšia situácia nastala v roku 2022, kedy sa začala invázia ruských vojsk na Ukrajinu a vypukla energetická kríza.
Podľa údajov z európskej databázy AGSI je celková kapacita slovenských zásobníkov viac než 35 TWh, pričom priemerná ročná spotreba plynu v krajine sa pohybuje okolo 48 TWh.
Štát už na tento problém reagoval, a to vyhlásením všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý zaväzuje štátny SPP zabezpečiť do 1. novembra 2025 minimálne 17,754 TWh plynu. Ide o opatrenie, ktoré má posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska pred nadchádzajúcou vykurovacou sezónou.
Plyn je pre Slovákov kľúčový
Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 používa plyn na varenie a vykurovanie takmer 68 percent slovenských domácností. Samotné byty využívajú plyn na vykurovanie vo viac než 66 percentách prípadov. Spotreba tejto suroviny navyše medziročne stúpla o viac ako 11 percent, čo zvyšuje tlak na rýchle dopĺňanie zásob.
Ceny plynu sú však nateraz relatívne stabilné. V druhej polovici mája 2025 sa obchodoval na burze TTF za približne 37 eur za megawatthodinu (MWh), pričom koncom apríla sa cena pohybovala okolo 32 eur za MWh. Pre porovnanie, v auguste 2022 dosiahla cena plynu rekordných 240 eur za MWh. Práve priaznivé ceny môžu v priebehu leta pomôcť k rýchlejšiemu napĺňaniu zásobníkov.
Kde skladujeme najviac plynu?
Najviac plynu sa skladuje na Záhorí, hlavne v obci Láb, kde sa nachádza komplex podzemných zásobníkov s kapacitou vyše 28 TWh. Prevádzkuje ho spoločnosť Nafta, ktorá kontroluje aj ďalšiu firmu Pazogas, s kapacitou okolo 7 TWh. Tieto zásobníky čerpajú surovinu z niekdajších ložísk ropy a plynu v hĺbke približne 1 800 metrov.
Plyn v zásobníkoch pritom neslúži len slovenským spotrebiteľom. Podľa údajov za rok 2023 slovenské subjekty využili len necelých 50 percent kapacity. Zvyšok patril zahraničným partnerom. Slovensko má zároveň strategické rezervy aj v Česku, konkrétne v obci Dolné Bojanovice, kde štátny SPP skladuje približne 6 TWh plynu určených výhradne na núdzové situácie.
EÚ nastavila prísne pravidlá
Štát musí naplniť plynové zásobníky nielen kvôli tomu, aby bez komplikácii zvládol najbližšiu vykurovaciu sezónu, ale aj kvôli nariadeniu EÚ, ktoré prikazuje všetkým členským štátom naplniť svoje zásobníky na úroveň aspoň 90 percent do 1. novembra 2025.
Európsky parlament však začiatkom mája 2025 priniesol úpravu, ktorá tento cieľ znižuje na 83 percent, pričom splnenie kvóty má byť flexibilnejšie – kedykoľvek medzi 1. októbrom a 1. decembrom. Zmenu však ešte musí potvrdiť Rada EÚ.
Slovensko vškak bude musieť zásadne zvýšiť tempo napĺňania, a teda aj dovozu, aj v prípade nastavenia miernejších pravidiel. V máji 2024 boli zásobníky plné na 72 percent, tento rok sú na tom výrazne horšie. Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák odhaduje, že Slovensko bude musieť zvýšiť dovoz o 180 percent, teda na takmer trojnásobok vlaňajších objemov.
Dovoz plynu do krajiny však komplikuje skutočnosť, že od januára 2025 skončila tranzitná zmluva medzi Naftogazom a Gazpromom, čím sa zastavil tok plynu cez Ukrajinu. Denný prietok cez Maďarsko, konkrétne cez plynovod TurkStream, aktuálne predstavuje asi 8-miliónov m3 denne, ďalších 1,6-milióna m3 prichádza z Rakúska. Mesačne to znamená zhruba 288-miliónov m3, zatiaľ čo ročná spotreba Slovenska je okolo 4,5-miliardy m3.
Kapacita plynovodu cez Maďarsko je pritom podľa odborníkov už takmer úplne vyčerpaná, čo predstavuje ďalšiu výzvu pri plnení zásobníkov.
Zákaz dovozu ruských energií
Slovensko sa v posledných rokoch snaží výrazne diverzifikovať svoje dodávky, a to aj napriek stále platnej zmluve s ruským Gazpromom, ktorá vyprší až v roku 2034. SPP odoberá plyn aj od alternatívnych dodávateľov ako BP, Shell, ENI, RWE či ExxonMobil. Tí zabezpečujú dodávky z neruských zdrojov, najmä cez Rakúsko a Českú republiku.
Analytici očakávajú, že vďaka zvyšujúcej sa dostupnosti skvapalneného zemného plynu (LNG), predovšetkým z USA, by európske zásobníky mohli byť do októbra naplnené na 80 až 85 percent, čo by zodpovedalo upravenému cieľu EÚ. Takýto stav by umožnil zvládnuť zimu bez vážnych problémov a zároveň tlmil riziko rastu cien.
Diverzifikácia je kľúčová aj v súvislosti s plánom EÚ od roku 2027 celoplošne zakázať dovoz a využívanie ruských energetických surovín. Tento krok má za cieľ potrestať Rusko za napadnutie Ukrajiny, ale aj pomôcť k osamosatneniu energetického sektora bloku.
Napríklad maďarská vláda odmieta návrh predstaviteľov EÚ zakázať dovoz ruských energií, čo oznámil priamo maďarský premiér Viktor Orbán počas nedávneho rozhovoru pre domáce rádio. Uviedol, že jeho krajina bude v rámci rokovaní v Bruseli dôrazne vystupovať proti tomuto opatreniu.
Budapešť upozorňuje, že realizácia návrhu by mala vážne hospodárske dôsledky, a to vo viacerých oblastiach. Postihy by sa vraj neprejavili iba vo forme rastúcich cien energií, ale aj obecného zvýšenia životných nákladov obyvateľstva. Konkrétne v Maďarsku by podľa Orbána zákaz využívania ruského plynu viedol k ročnému zvýšeniu nákladov na energie o dve miliardy eur, po čom by nasledoval prudký rast cien bývania aj komunálnych služieb.
Ruské energie = 500 % nárast cien
Okrem pravidiel EÚ môže členské krajiny k odstrihnutiu sa od ruských energetických surovín donútiť aj 500-percentné dovozné clo, ktoré pred časom avizovali USA. Konkrétne ide o súčasť návrhu, ktorý predložil americký senátor Lindsey Graham – clo má byť uvalené na všetky krajiny, ktoré budú pokračovať v čerpaní energií z Ruska.
Podľa jeho slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Sankcie by mal spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
O 500-percentnom cle sa začalo hovoriť okolo toho istého času, keď sa svet dozvedel o vzniku novej dohody o ťažbe vzácnych surovín medzi USA a Ukrajinou. Prebiehať by mala na ukrajinskom území, pričom obecne má dohoda predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne.
