Európska únia (EÚ) plánuje od roku 2027 úplne zakázať dodávky ruských energetických surovín na územie bloku, čo vyvoláva rozmanité reakcie naprieč celým kontinentom. Mnohí tento návrh podporujú, no mnohí ho aj kritizujú. Do tej druhej skupiny spadá okrem Slovenska aj Maďarsko, ktoré sa rozhodlo pre menšiu „vzburu“.
Ako informuje denník Teraz.sk, maďarská vláda odmieta návrh predstaviteľov EÚ zakázať dovoz ruských energií, čo oznámil priamo maďarský premiér Viktor Orbán počas rozhovoru pre domáce rádio. Dodal, že jeho krajina bude v rámci rokovaní v Bruseli dôrazne vystupovať proti tomuto opatreniu.
Budapešť upozorňuje, že realizácia návrhu by mala vážne hospodárske dôsledky, a to vo viacerých oblastiach. Postihy by sa vraj neprejavili iba vo forme rastúcich cien energií, ale aj obecného zvýšenia životných nákladov obyvateľstva. Konkrétne v Maďarsku by podľa Orbána zákaz využívania ruského plynu viedol k ročnému zvýšeniu nákladov na energie o dve miliardy eur, po čom by nasledoval prudký rast cien bývania aj komunálnych služieb.
Premiér zároveň dodal, že Maďarsko nesúhlasí s akýmkoľvek zavádzaním sankcií voči ruskému energetickému sektoru a bude brániť svoje záujmy aj proti prípadnému ekonomickému tlaku zo strany ostatných členských štátov.
Ohrozenie prosperity
Orbán v súvislosti s návrhom EÚ ostro skritizoval aj postoj viacerých členských krajín, vrátane Nemecka a Českej republiky. Podľa neho sú niektor vlády v Únii viac motivované snahou poškodiť Rusko než zabezpečiť cenovo dostupnú energiu pre vlastných obyvateľov a firmy.
Jeho obvinenia teda smerujú k tomu, že politickí lídri týchto štátov uprednostňujú geopolitické záujmy a vojenskú pomoc Ukrajine na úkor hospodárskej stability domácich podnikov a rodín.
Maďarsko podľa svojho premiéra bude aj naďalej zastávať odlišný postoj a tento názor bude obhajovať počas všetkých nadchádzajúcich rokovaní v rámci EÚ. Postupne tak dochádza k čoraz väčšimu napätiu medzi Budapešťou a Bruselom, pričom energetická politika ostáva jednou z hlavných oblastí nezhody.
EÚ chce samostatnosť
Návrh Európskej komisie zapadá do širšej snahy Únie odstrihnúť sa od závislosti na ruských energiách v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci prebiehajúcich sankčných balíkov už EÚ výrazne obmedzila dovoz uhlia a ropy z Ruska. Plyn, na ktorom je niekoľko členských štátov, vrátane Maďarska, stále do značnej miery závislých, však ostáva poslednou významnou výnimkou.
Cieľom Bruselu je zabezpečiť energetickú sebestačnosť, posilniť bezpečnostnú odolnosť EÚ a zároveň ďalej ekonomicky oslabiť Rusko ako agresora. Viaceré krajiny však upozorňujú, že úplné nahradenie ruských surovín je technologicky, logisticky a ekonomicky náročný proces, ktorý si vyžiada vysoké investície a môže mať výrazné dopady na koncové ceny pre obyvateľov.
USA zákaz podporujú
Okrem pravidiel EÚ môže členské krajiny k odstrihnutiu sa od ruských energetických surovín donútiť aj 500-percentné dovozné clo, ktoré pred časom avizovali USA. Konkrétne ide o súčasť návrhu, ktorý predložil americký senátor Lindsey Graham – clo má byť uvalené na všetky krajiny, ktoré budú pokračovať v čerpaní energií z Ruska.
Podľa jeho slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Sankcie by mal spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
O 500-percentnom cle sa začalo hovoriť okolo toho istého času, keď sa svet dozvedel o vzniku novej dohody o ťažbe vzácnych surovín medzi USA a Ukrajinou. Prebiehať by mala na ukrajinskom území, pričom obecne má dohoda predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne.
Ukrajina od USA zatiaľ nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky, no podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a USA deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť Spojených štátov a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
Koniec ruských energií, alebo obchodu s USA
K záležitosti sa vyjadrili viaceré strany, dokonca aj slovenskí zamestnávatelia združení v Asociácii priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Podľa ich vyjadrenia by sa v prípade realizácie takéhoto opatrenia prakticky zastavil vývoz do USA, a to aj v prípadoch, keď by išlo len o nepriamy podiel ruskej suroviny na výrobe.
Generálny sekretár APZD Andrej Lasz varoval, že pri takto extrémnej výške ciel prestáva byť dôležité, či ide o 100, 200 alebo 500 percent, keďže po určitej hranici je ekonomická realita rovnaká – ide o faktický zákaz obchodovania. Podľa APZD by dopad 500-percentného cla postihol najmä automobilový priemysel a jeho naviazané segmenty, ktoré tvoria významnú časť nielen slovenského exportu, ale aj slovenskej zamestnanosti.
Asociácia zároveň upozorňuje, že ide zatiaľ len o návrh politického opatrenia, ktoré sa môže počas legislatívneho procesu významne zmeniť. V minulosti sa už viackrát ukázalo, že prvé politické vyhlásenia a konečné rozhodnutia sa často líšia. Aj preto APZD odporúča situáciu pozorne sledovať, no zdržať sa paniky či prehnaných reakcií, kým nie je jasná konkrétna podoba opatrení.
Dopad aj na obyvateľstvo
Nakoľko by 500-percentné clo pocítili kľúčové firmy, priamo by si jeho dopady odniesli aj bežní ľudia – najviac však tí, ktorí pracujú v automobilovom priemysle alebo akomkoľvek ďalšom odvetví, ktoré je exportne silno naviazané na americký trh.
Pre bežného človeka by sa teda situácia mohla prejaviť zhoršením dostupnosti práce, neistotou v zamestnaní, stagnáciou alebo poklesom miezd, a v horšom prípade aj prepustením.
Hoci takéto clá priamo nezdražia výrobky na pultoch slovenských obchodov, vytvorili by tlak na zamestnanosť a sociálnu istotu, čo je v konečnom dôsledku jeden z najvážnejších dopadov, aké môže medzinárodná obchodná politika mať na každodenný život ľudí.
