Slovensko aktuálne čelí viacerým vážnym krízam, a to predovšetkým tým ekonomickým. No azda tým najvážnejším, ktoré pochádza zo zahraničia, je plán Spojených štátov (USA) uvaliť astronomické, 500-percentné clo na všetky krajiny, ktoré budú pokračovať v odoberaní a využívaní energetických surovín z Ruska.
K záležitosti sa vyjadrili viaceré strany, dokonca aj slovenskí zamestnávatelia združení v Asociácii priemyselných zväzov a dopravy (APZD), upozorňuje denník Pravda. Podľa ich vyjadrenia by sa v prípade realizácie takéhoto opatrenia prakticky zastavil vývoz do USA, a to aj v prípadoch, keď by išlo len o nepriamy podiel ruskej suroviny na výrobe.
Generálny sekretár APZD Andrej Lasz varoval, že pri takto extrémnej výške ciel prestáva byť dôležité, či ide o 100, 200 alebo 500 percent, keďže po určitej hranici je ekonomická realita rovnaká – ide o faktický zákaz obchodovania.
Slovensko by dostalo veľmi tvrdú ranu
Podľa APZD by dopad 500-percentného cla postihol najmä automobilový priemysel a jeho naviazané segmenty, ktoré tvoria významnú časť nielen slovenského exportu, ale aj slovenskej zamestnanosti. Ohrozené sú pritom najmä firmy, ktoré sa podieľajú na výrobe a dodávkach:
- pneumatík,
- káblových zväzkov,
- prevodoviek,
- strojárskych komponentov,
- elektrických zariadení,
- chemických látok a plastov.
Ohrozené sú však aj tie podniky, ktoré poskytujú logistické služby súvisiace s dodávateľskými reťazcami pre exportne orientovaných európskych producentov.
Je nutné podotknúť, že časť týchto slovenských firiem exportuje svoje produkty priamo do USA, ďalšie sa podieľajú na výrobe súčiastok pre európskych výrobcov, ktorých finálne produkty sú určené pre americký trh. Tieto reťazce by boli novými clami vážne narušené.
Zatiaľ len návrh
Asociácia zároveň upozorňuje, že ide zatiaľ len o návrh politického opatrenia, ktoré sa môže počas legislatívneho procesu významne zmeniť. V minulosti sa už viackrát ukázalo, že prvé politické vyhlásenia a konečné rozhodnutia sa často líšia. Aj preto APZD odporúča situáciu pozorne sledovať, no zdržať sa paniky či prehnaných reakcií, kým nie je jasná konkrétna podoba opatrení.
Zamestnávatelia však zdôrazňujú potrebu pripravenosti na rôzne scenáre. Opatrenia tohto druhu by totiž mohli narušiť konkurencieschopnosť slovenských firiem, ktoré sa aj bez toho nachádzajú pod tlakom inflácie, rastúcich nákladov a globálnej hospodárskej neistoty.
Ako na to došlo?
Plán zaviesť 500-percentné clo pôvodne predstavil americký senátor Lindsey Graham. Podľa jeho slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Sankcie by mal spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
Slovensko pritom patrí medzi najväčších odberateľov ruského plynu v EÚ, konkrétne je na štvrtom mieste. V prvom kvartáli tohto roka doviedlo z Ruska plyn v celkovej hodnote až 572-miliónov eur, pričom zaostáva len za Francúzskom, Maďarskom a Belgickom.
O 500-percentnom cle sa začalo hovoriť okolo toho istého času, keď sa svet dozvedel o vzniku novej dohody o ťažbe vzácnych surovín medzi USA a Ukrajinou. Prebiehať by mala na ukrajinskom území, pričom obecne má dohoda predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne.
Ukrajina od USA zatiaľ nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky, no podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a USA deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť Spojených štátov a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
Aké budú dopady?
Samozrejme, nakoľko by 500-percentné clo pocítili kľúčové firmy, priamo by si jeho dopady odniesli aj bežní ľudia – najviac však tí, ktorí pracujú v automobilovom priemysle alebo akomkoľvek ďalšom odvetví, ktoré je exportne silno naviazané na americký trh.
Pre firmy by takáto obchodná bariéra znamenala potrebu znižovať výrobu, škrtať náklady a v krajnom prípade aj prepúšťať. Výrobný sektor zamestnáva desiatky tisíc ľudí po celom Slovensku, najmä v regiónoch ako Trnava, Žilina, Nitra, Bratislava či okolie Banskej Bystrice, kde je priemyselná výroba dôležitým pilierom miestnej ekonomiky. Ak by došlo k obmedzeniu produkcie, ohrozené by neboli len samotné pracovné miesta, ale aj mzdy, bonusy a stabilita príjmov v priemyselných regiónoch.
Prepady v priemysle by sa však nepriamo premietli aj do širšej ekonomiky. Zníženie zamestnanosti alebo reálneho príjmu obyvateľov by znamenalo menej peňazí v obehu. Ľudia by teda začali šetriť, menej by nakupovali, čím by utrpeli aj maloobchod, služby, gastrosektor a menší lokálni dodávatelia.
Okrem toho by sa mohol zvýšiť tlak na štát, konkrétne formou vyšších výdavkov na podporu v nezamestnanosti a nižších daňových príjmov z aktívnych firiem. Výsledkom by mohlo byť oslabenie sociálneho systému v regiónoch, ktoré sú už dnes citlivé na výkyvy v priemysle.
Pre bežného človeka by sa teda situácia mohla prejaviť zhoršením dostupnosti práce, neistotou v zamestnaní, stagnáciou alebo poklesom miezd, a v horšom prípade aj prepustením. Hoci takéto clá priamo nezdražia výrobky na pultoch slovenských obchodov, vytvorili by tlak na zamestnanosť a sociálnu istotu, čo je v konečnom dôsledku jeden z najvážnejších dopadov, aké môže medzinárodná obchodná politika mať na každodenný život ľudí.
