Elektrifikácia európskeho automobilového priemyslu napreduje, no výrobcovia sa musia zaoberať viacerými rizikami. Na jednej strane stoja nové emisné pravidlá, ktoré vyžadujú znižovanie CO₂, na druhej strane neistý globálny dopyt po elektromobiloch. Ľudia často kupujú „zelené“ autá len vtedy, keď v danej krajine funguje významná dotačná schéma, zľavy od výrobcov alebo iné zvýhodnenia.
Nezanedbateľnou záťažou je napätie na medzinárodných trhoch, či už ide o možné zavedenie ciel zo Spojených štátov, alebo o tlak čínskych značiek. Tieto riziká môžu skomplikovať doterajšie toky automobilového vývozu. Slovenské závody a ich subdodávatelia tak musia predvídať zmeny a pružne sa prispôsobovať, aby si udržali rentabilnú výrobu.
Firemné flotily ako istý dopyt
Obzvlášť významná je postupná elektrifikácia firemných vozových parkov. Na Slovensku sa už dnes až 93 % elektromobilov predá práve korporátnej klientele. Priemer v Európskej únii je na úrovni 60 %. V niektorých štátoch, najmä v Nemecku a vo Francúzsku, však firemná oblasť nezaostáva za súkromnými zákazníkmi – naopak, vedia byť spoľahlivým odbytiskom, keď sa prechody na iný druh pohonu rozbehnú.
Neprehliadnite
Európska komisia sa preto usiluje presadiť legislatívny návrh, ktorý by veľké spoločnosti s flotilami nad určitý počet vozidiel prinútil kupovať len plne elektrické autá. Odhady hovoria, že ak by takýto plán vyšiel, výrobcovia by ročne predali vyše dvoch miliónov e-vozidiel len do firiem. Zároveň by spĺňali emisné ciele EÚ a vyhli sa pokutám.
Pre krajinu s intenzívnym automobilovým priemyslom, akou je Slovensko, predstavuje vyšší dopyt po e-vozidlách spoľahlivejšiu výrobnú kapacitu a udržanie pracovných miest. Širšie zavádzanie elektromobilov do firiem by pomohlo stabilizovať objednávky bez ohľadu na výkyvy nálad individuálnych kupujúcich.
Oživenie trhu s jazdenými elektromobilmi
Jednou z predností, ktoré by mohlo mať zavedenie povinnej elektrifikácie firemných flotíl, je vytvorenie dynamického sekundárneho trhu s jazdenými elektromobilmi. Spoločnosti zvyknú autá obmieňať raz za tri až štyri roky, a tak by sa už okolo roku 2035 veľké množstvo e-vozidiel dostalo do bazárov. To by znížilo cenovú bariéru pre súkromných kupcov, ktorí si nový elektromobil dovoliť nemôžu, ale pri jazdenke by už cena mohla byť prijateľná.
Viaceré organizácie, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia, chcú, aby pri podpore elektrických áut hrala rolu nielen nulová produkcia emisií pri jazde, ale aj ekológia celého výrobného procesu. Navrhujú teda zaviesť akési hodnotenie ekologického skóre, pri ktorom by autá vyrobené v EÚ získali plusové body, ak sa ich batérie a diely montujú pomocou zelenej energie a z recyklovaných materiálov.
Tak by sa zvýhodnili európski výrobcovia, ktorí využívajú nízkouhlíkové zdroje a starajú sa o menší dopad na životné prostredie pri priemyselnej výrobe. Navyše by sa tým mohla udržať väčšia časť hodnotového reťazca v rámci Európy, keďže cieľom je nenechať kľúčové fázy (najmä produkciu batérií) výhradne v Ázii.
