Návrat Donalda Trumpa na post prezidenta Spojených štátov u mnohých odborníkov vyvoláva obavy. Často sa pritom týkajú nielen bezpečnostnej, ale aj ekonomickej otázky. Trump totiž oznámil, že plánuje zaviesť rozsiahle clá na dovoz tovaru do Spojených štátov, pričom ultimátnym cieľom má byť postupné uvalenie ciel na všetky importované produkty, vrátane tých z Európskej únie (EÚ). Téme sa venuje portál Správy STVR.
Nový minister financií Scott Bessent podporuje zavedenie miernej colnej sadzby vo výške 2,5 percenta, ktorá by sa postupne zvyšovala každý mesiac. Trump je však presvedčený, že clá by mali byť vyššie, a preto presadzuje sadzby od 10 do 20 percent na všetok dovážaný tovar. Podľa ekonómov bude táto politika viesť k inflácii, keďže firmy zaoberajúce sa dovozom premietnu zvýšené náklady do cien pre spotrebiteľov.
Odnesú si to aj susedia
Trump mal od dnešného dňa navýšiť clá na tovar dovážaný zo susedných krajín, menovite Kanady a Mexika. Odôvodnil to tým, že tieto krajiny sa podieľajú na preprave toxickej drogy – fentanylu – cez hranice, čelia vysokému prílevu migrantov a vykazujú vysoký obchodný prebytok so Spojenými štátmi.
Podľa analýzy Oxford Economics by takéto opatrenia mohli viesť k poklesu amerického hospodárstva o 1,2 percenta, pričom Mexiko by dokonca mohlo upadnúť do recesie. Táto krajina je najväčším dodávateľom poľnohospodárskych produktov do Spojených štátov a významným vývozcom automobilov a automobilových súčiastok. Podľa údajov Svetovej banky predstavuje export Mexika do Spojených štátov až 77 percent celkového vývozu krajiny, pri Kanade je to viac ako 70 percent.
Odveký „nepriateľ“ a kľúčový partner v jednom
Mnohých to iste neprekvapí, no Trump zas a znova kriticky adresoval Čínu, po novom v spojitosti s nedostatočnými krokmi na eliminovanie pašovania drog do Spojených štátov. Vyhlásil, že kým tento problém nebude vyriešený, Spojené štáty uvalia na všetok čínsky tovar dodatočné 10-percentné clo. Čínska ambasáda vo Washingtone odmietla tieto obvinenia a označila ich za nepravdivé.
Obe krajiny už v minulosti viedli obchodnú vojnu, ktorá prebiehala od roku 2018 a negatívne ovplyvnila globálnu ekonomiku. Čiastočné uvoľnenie obchodného napätia prišlo v januári 2020 po podpise prvej fázy obchodnej dohody. V tom čase Spojené štáty zaviedli clá na čínsky dovoz v hodnote 370-miliárd dolárov ročne. Čína odpovedala recipročnými opatreniami a sťažnosťou na Svetovej obchodnej organizácii (WTO).
Čo čaká EÚ?
Pokiaľ ide o EÚ, Trump vyhlásil, že blok má nevyvážený obchodný vzťah so Spojenými štátmi. Upozornil, že pokiaľ sa situácia nezmení, môže dôjsť k uvaleniu ciel na tovary z EÚ. Alternatívnou možnosťou je donútenie bloku k nakupovaniu väčšieho množstva americkej ropy a plynu.
Stojí za zmienku, že Trump viedol obchodné spory s EÚ už počas svojho prvého funkčného obdobia, kedy zaviedol clá na oceľ a hliník. Európa na tieto opatrenia reagovala odvetnými clami na výrobky ako motocykle, džínsy a whisky.
Trump myslí aj na Indiu a Rusko
Trump počas predvolebnej kampane obvinil Indiu z porušovania pravidiel medzinárodného obchodu a pohrozil jej zavedením ciel. Minulý rok pohrozil potom krajinám združenia BRIVS (India, Brazília, Rusko, Južná Afrika), a to konkrétne 100-percentnými clami, pokiaľ ich politika ohrozí postavenie amerického dolára.
Skupina BRICS totiž už dlhšie plánuje vytvorenie alternatívneho platobného systému, ktorý by obmedzil závislosť od dolára, čo Trump označil za nepriateľský krok. Vo štvrtok zopakoval, že Spojené štáty budú proti BRICS prijímať tvrdé ekonomické opatrenia.
A čo sa týka Ruska, Trump vyzýva federáciu na čo najskoršie uzavretie mierovej dohody na Ukrajine. Ak tak nespraví, Spojené štáty uvalia clá a sankcie. Dodal, že tieto opatrenia by sa mohli týkať nielen ruského exportu do Spojených štátov, ale aj do ďalších krajín, ktoré sa podieľajú na obchodných vzťahoch s Moskvou. Podrobnosti však nešpecifikoval.
Opatrenia voči TSMC
Napokon Trump plánuje zaviesť clá aj na dovoz počítačových čipov. Menovite v tejto súvislosti spomenul taiwanskú zlievareň TSMC, ktorá figuruje ako najväčší svetový výrobca polovodičov, pričom vyrobené čipy dodáva mnohým celosvetovo známym menám, ako sú Apple či Nvidia. V roku 2024 pochádzalo až 70 percent jej príjmov od severoamerických zákazníkov.
Okrem toho navrhol zavedenie ciel na farmaceutické produkty, vrátane liekov, ktoré boli doteraz vo veľkej miere od cla oslobodené. Chce tiež obmedziť dovoz ocele, hliníka a medi, aj keď Spojené štáty dovážajú až 38 percent svojej potreby medi a sú silne závislé od importu hliníka.
