Štát začiatkom tohto roka zaviedol dôležité ekonomické zmeny. Mnohé z nich nie sú dvakrát potešujúce, ako napríklad 23-percentná základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) či transakčná daň, no nájde sa aj zopár pozitívnych. Do tejto kategórie možno zaradiť napríklad rast minimálnej mzdy. A čo je ešte viac potešujúce – za minimálnu mzdu pracuje čoraz menej ľudí.
Vyplýva to z údajov Inštitútu sociálnej politiky, na ktoré upozornil Spravodajský portál RTVS. Výpočty odhaľujú, že minimálnu výšku mzdy aktuálne poberá iba 6 percent zamestnancov. Vyjadril sa k tomu aj Erik Tomáš (Hlas-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Konkrétne uviedol, že rast minimálnej mzdy má pozitívny vplyv aj na celkový rast miezd.
Štát zvýšil minimálnu mzdu
Minimálna mzda sa preukázateľne z roka na rok zvyšuje. Zatiaľ čo v roku 2020 predstavovala 580 eur mesačne, v roku 2025 majú zamestnanci nárok na minimálne 816 eur mesačne. Tento kontinuálny rast sa pritom spája so znižovaním počtu zamestnancov, ktorí minimálnu mzdu poberajú, čo podľa štátu dokazuje jej vplyv na všeobecný rast platov.
Tento trend vnímajú pozitívne aj zamestnávatelia. Zároveň však upozorňujú na problémy systému príplatkov. Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov, poznamenal, že zamestnávatelia nesúhlasia s tým, aby výšku príplatkov určoval zákonník práce. Je toho názoru, že príplatky by mali byť predmetom rokovaní medzi zamestnávateľmi a odborármi.
Pokiaľ ide o rast minimálnej mzdy v budúcnosti, ten môže definovať tzv. automat na výpočet minimálnej mzdy. V prípade, že sa odbory a zamestnávatelia nedohodnú na konkrétnej výške, automat stanoví minimálnu mzdu na úroveň 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tomáš avizoval, že v roku 2026 by mohla minimálna mesačná mzda prvýkrát prekročiť hranicu 900 eur.
Viac peňazí automaticky neznamená viac možností
Rast predpokladajú aj odborári. Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR, však upozorňuje, že vyššia mzda nemusí automaticky znamenať väčšiu kúpnu silu. Poukázala na to, že rast reálnych miezd sa pravdepodobne spomalí, a to predovšetkým v dôsledku konsolidačných opatrení, ktoré sa spájajú s rastom životných nákladov slovenských domácností a podnikateľov.
Je teda otázne, či viac peňazí na výplatnej páske bude v tomto roku znamenať to, že si toho budeme môcť viac nakúpiť. Tým sa vraciame späť k 23-percentnej sadzbe DPH, ktorá postupne začína spôsobovať zdražovanie množstva tovarov a služieb. Čo sa týka transakčnej dane, tá priamo postihuje len podnikateľov, avšak keď majú podnikatelia vyššie náklady, navyšujú ceny, ktoré platia koneční spotrebitelia.
Štát sa síce oháňa argumentom, že zaviedol aj znížené daňové sadzby, no tie sa vzťahujú len na úzky okruh tovarov a služieb. Slovákom robia vrásky najmä potraviny. Pri tých došlo k zavedeniu dvoch znížených sadzieb, a to 19-percentnej a 5-percentnej. Treba si však uvedomiť, že na cenotvorbu vplývajú aj ďalšie faktory. Tieto faktory, ako zrejme tušíte, znamenajú pre reťazce vyššie náklady. A keď stúpajú náklady, stúpajú aj ceny.
Znížená daňová sadzba nepomôže napríklad pri sladených nápojoch, ktoré podliehajú novej „dani z cukru“. Ako uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), od začiatku sa poukazovalo na to, že táto daň negatívne ovplyvní cenu sladených nápojov, pričom štát tento možný negatívny dopad nepoprel. Cieľom dane zo sladených nápojov je zhoršiť dostupnosť dotknutých tovarov pre spotrebiteľov, čím sa má sledovať hlavne zlepšenie zdravia obyvateľstva. A ako čo najefektívnejšie zhoršiť dostupnosť? Zvýšiť ceny.
Krajčovič ozrejmil, že existujú aj iné opatrenia, ktoré vplývajú na tvorbu cien. Ohľad treba brať napríklad na ceny obalov, odvodové zaťaženia, mzdy či ceny energií.
Nateraz sú ceny potravín relatívne priaznivé, odborníci však tvrdia, že výrazné ekonomické zmeny sa neprejavujú okamžite, ale postupne. Niektoré potraviny rozhodne budú lacnejšie aj časom. Pri mnohých položkách nás však zrejme čaká nárast.
A žiaľ, nejde len o potraviny. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, nepriaznivý trend má čakať aj trh s nehnuteľnosťami. Linda Gáliková, vedúca PR oddelenia v 365.bank, predpokladá, že ceny nehnuteľností budú rásť, pričom nemá ísť len o krátkodobý výkyv.
K záležitosti sa vyjadril aj analytik 365.bank Tomáš Boháček. Podotkol, že k ďalšiemu zvýšeniu cien nehnuteľností môže významne prispieť zdražovanie, ktoré vyplýva z vyššej základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Ako sme už spomenuli, od januára 2025 na Slovensku platí 23-percentná základná sadzba DPH (nahradila dovtedajšiu 20-percentnú sadzbu).
Podľa Boháčka vyššia DPH (a s ňou späté zdražovanie) ovplyvní nielen ceny novostavieb, ale aj ceny zariadenia. Okrem toho ovplyvní aj výšku hypoték. A to stále nie je všetko. Zdražovanie, pochopiteľne, významne pocítia domácnosti, ktorým zostane menšia disponibilná suma, ktorú by si vedeli vyhradiť pre vlastné bývanie. To priamo vedie k zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva.
Analytik ďalej zdôraznil, že v dohľadnej dobe sa očakáva ďalšie zníženie kľúčovej úrokovej sadzby, konkrétne zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). Podotkol však, že pretrváva riziko späté s vývojom ekonomiky, ktoré vyplýva z problematického prijímania legislatívy a správy verejných financií, spoločne s konkrétnymi opatreniami pre konsolidáciu. Evidovať a reflektovať to majú aj ratingové agentúry, pričom prípadné zníženie ratingu Slovenska by mohlo spomaliť, ak nie aj úplne zastaviť, pokles úrokových sadzieb pre konečného spotrebiteľa.
