Európska únia (EÚ) sa pripravuje na veľkú transformáciu svojej dopravnej infraštruktúry. Od roku 2035 chce úplne zakázať predaj nových vozidiel produkujúcich emisie, čo de facto znamená koniec áut so spaľovacím motorom na naftu a benzín. A ako nám prezrádza nová tlačová správa Európskej komisie, dekarbonizácia sa nebude týkať iba osobnej, ale aj nákladnej či autobusovej dopravy.
Kapitoly článku:
Európsky parlament a Rada o predbežnej politickej dohode uzavreli kľúčovú dohodu, ktorá posilňuje emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá, ktoré vstúpia na trh od roku 2030. Táto dohoda prinesie nariadenie, ktoré stanoví nové emisné ciele na jednotlivé časové obdobia, konkrétne na roky 2030, 2035 a 2040. EÚ ňou sleduje zabezpečenie čo najvyššej ekologickosti cestnej dopravy, ako aj dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2035.
Prísnejšie ciele a širší rozsah
V prípade ťažkých úžitkových vozidiel nebudú emisné kritériá také prísne ako pri osobných automobiloch. Dohoda žiada zníženie emisií CO2 o 45 % do roku 2030 až 2034, o 65 % do roku 2035 až 2039 a o 90 % od roku 2040, konkrétne v porovnaní s úrovňami z roku 2019.
Prečítajte si tiež:
- V Európe sa najpredávanejším vozidlom roka 2023 stal elektromobil
- MONŠTRUM Z ČÍNY: Samebike MY-SM26 má dojazd 80 km a nosnosť až 150 kg
- PZP pre kolobežky: Odhalili cenu, platiť sa bude ročne a nebude zanedbateľné
Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, od roku 2035 sa budú uvedené normy uplatňovať takmer na všetky nákladné vozidlá, a to vrátane mestských autobusov, diaľkových autobusov, prípojných vozidiel a taktiež profesionálnych vozidiel, ako sú nákladné automobily, sklápače alebo miešačky betónu. Pre prípojné vozidlá a návesy sú stanovené špecifické ciele, a to zníženie emisií o 7,5 %, resp. 10 % od roku 2030.
V prípade mestských autobusov sa budú musieť emisie znížiť o 90 % už od roku 2030, pričom od roku 2035 musia byť ich emisie nulové.
Kým sa tak stane, Európska komisia bude skúmať účinnosť a vplyv nariadenia. Tento proces by mal pretrvávať do roku 2027 a bude sa týkať rozšírenia rozsahu pôsobnosti na malé nákladné vozidlá, metodiky registrácie ťažkých úžitkových vozidiel výlučne využívajúcich palivá neutrálne z hľadiska CO2 v súlade s právnymi predpismi EÚ a cieľmi klimatickej neutrality, úlohy uhlíkového korekčného faktora pri prechode na ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami a metodiky určovania emisií CO2 počas celého životného cyklu nových ťažkých úžitkových vozidiel.
„Dnešná dohoda vysiela ďalší jasný signál výrobcom, prevádzkovateľom dopravy a používateľom s cieľom nasmerovať investície do inovačných technológií s nulovými emisiami a podporiť zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry,“ uvádza Komisia.
Uvedené normy a lehoty však ešte nie sú oficiálne. Európsky parlament a Rada ju najskôr musia formálne schváliť. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.
O stanovení emisných noriem pre ťažké úžitkové vozidlá sa pritom hovorí už dlhšie. Komisia ešte vo februári minulého roku predložila návrh nariadenia s cieľom stanoviť normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá od roku 2030 s cieľom pomôcť k cieľu EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť dopyt po dovážaných fosílnych palivách.
Ťažké úžitkové vozidlá sú zodpovedné za viac ako 25 % emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy v EÚ, pričom na celkovom objeme emisií skleníkových plynov v EÚ im pripadá podiel 6 %.
Zmena je nutná
Uvedené normy sú celkom prísne, no sú potrebné. Globálna klíma sa otepľuje, čoho jasným dôkazom je uplynulý rok, počas ktorého padlo viacero teplotných rekordov. Podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru bol rok 2023 najhorúcejším v histórii meraní.
Rast priemernej teploty nemožno brať na ľahkú váhu. Jeho neudržiavanie pod hranicami vymedzenými odborníkmi môže viesť k priam katastrofálnym následkom. A žiaľ, poniektoré z nich sa už postupne začínajú ukazovať. Horúcejšia klíma predstavuje riziko predovšetkým pre zemské zásoby ľadu, ktorých je čoraz menej a menej. Ubúdanie ľadovcov spôsobuje rast hladiny oceánov a morí, čo zvyšuje riziko záplav pobrežných oblastí.
Rovnako vysoké teplá môžu spôsobiť pretrvávajúce suché obdobia vo vnútrozemí, čo zase predstavuje riziko pre poľnohospodárov a ich plodiny či zvieratá, z ktorých potravu si servírujeme na naše stoly.
Je potrebné, aby ľudstvo zakročilo čo najskôr a udržalo globálne otepľovanie čo najviac pod kontrolou, kým ešte má tú možnosť. Nemusíte pritom byť odborníkmi na životné prostredie, aby ste dokázali pomôcť. Planéte uľahčíte napríklad tým, že budete triediť odpad či šetriť vodu. Hoci je to malá pomoc, aj taká sa ráta.
Sme na novú éru dopravy pripravení?
EÚ stanovuje emisné normy pre ťažké aj osobné vozidlá, pričom platiť začnú relatívne čoskoro. Rok 2035 nie je až tak ďaleko, čo môže vyvolať obavy z toho, ako rýchlo (a či vôbec) sa členské štáty dokážu novým pravidlám prispôsobiť.
Napríklad mestské autobusy budú musieť byť od roku 2035 úplne bezemisné, čo znamená, že buď to prejdú na nový typ paliva, ktoré bude spĺňať emisné normy, alebo prejdú na nový typ pohonu, resp. na elektrinu.
Problém je v tom, že ani jedna z týchto zmien nie je lacná. Transformácia autobusovej dopravy si bude vyžadovať mnoho objemných investícií zo strany štátu aj samospráv. A žiaľ, nie každá krajina EÚ má tak bohatý rozpočet, aby dokázala zabezpečiť takúto premenu dopravy včas a bez komplikácií.
Už keď EÚ hovorila o zákaze spaľovacích motorov pre osobné vozidlá, poniektoré krajiny volali po odklade konečného termínu. Obávali sa totiž, že nestihnú včas adekvátne prispôsobiť svoje infraštruktúry, vrátane tej nabíjacej. Medzi týmito krajinami bolo aj Slovensko.
Konkrétne pri osobných vozidlách sú stanovené tri fázy prechodu na bezemisnú prevádzku, a to:
- 2025-2030 – nové osobné vozidlá budú musieť produkovať o 25 % (nové dodávky o 17 %) menej CO2 v porovnaní s priemerom za rok 2021.
- 2030-2035 – nové osobné vozidlá budú musieť produkovať o 55 % (nové dodávky o 50 %) menej CO2 v porovnaní s priemerom za rok 2021.
- 2035 – emisie CO2 všetkých nových vozidiel budú musieť byť nulové.
