Iniciatíva #bezhejtu, ktorá skúma nenávisť na slovenskom internete, zverejnila výsledky novej analýzy, ktoré potvrdzujú zistenia z jari tohto roku. Aj násobne väčšia vzorka dát preukázala, že v diskusiách na slovenskom Facebooku je stále príliš veľa nenávisti. „Hejty“ predstavujú až 13 % všetkých komentárov. Ukázalo sa však aj to, že stránky, ktoré aktívne moderujú diskusie, majú nenávistných komentárov podstatne menej. U členov iniciatívy namerali výskyt nenávistných prejavov pod 2 %.
Prejsť na:
Analýza mala jednoznačne preukázať, že s kontinuálnou starostlivosťou o diskusie sa s hejtom v online priestore dá úspešne bojovať. Stačí správny prístup a prostriedky.
Iniciatíva #bezhejtu na svojom webe publikovala dlhú analýzu výskytu nenávistných prejavov na slovenskom Facebooku. V rozmedzí troch mesiacov, konkrétne za pomoci nástroja umelej inteligencie (AI) s názvom TrollWall, preskúmala takmer 7 miliónov komentárov zo 492 facebookových profilov.
Iniciátorov analýzy zaujímalo aj to, či sa zmenila nálada v online priestore v súvislosti s poslednými voľbami na Slovensku. Výsledky síce ukazujú, že celková miera hejtu klesla, no len na úrovni štatistickej chyby. Citeľnejší pokles bol zaznamenaný na stránkach politických strán a ich predsedov. Zatiaľ čo na jar predstavovali hejty 20,4 % komentárov, medzi augustom a októbrom to bolo „len“ 7,4 %. To môže dokazovať, že v dobe intenzívnejšej kampane politici výraznejšie moderovali komentáre na svojich profiloch.
Okrem politikov sa analýza zameriavala aj na médiá, verejné inštitúcie, ale aj firemný a neziskový sektor.
„Výsledok hovorí jasne. Tam, kde sa riešia témy, ktoré hýbu spoločnosťou, je hejtu veľa. Jedným z dôvodov je samotný veľký počet komentárov na takýchto stránkach. Druhým dôvodom je to, že hejt produkuje ďalší hejt,“ hovorí Dávid Benedig, šéf digitálneho tímu v komunikačnej agentúre Seesame. „Preto ak nepríde k rýchlemu zásahu administrátorom profilu, je pravdepodobné, že špinavá diskusia sa bude len zhoršovať. To eliminuje priestor na slušnú a konštruktívnu debatu. A práve tá je nástrojom depolarizácie a zmieru, ktoré naša spoločnosť tak veľmi potrebuje.“
Dá sa to riešiť
Právo upravovať diskusiu konkrétnej stránky alebo profilu majú len administrátori. Môžu to robiť viacerými spôsobmi, napríklad osobitne, prostredníctvom brigádnikov, cez profesionálnu agentúru alebo za pomoci technologických riešení. Viac ako stovka členov iniciatívy #bezhejtu má využívať rôzne z týchto riešení. Spoločne však svojimi výsledkami dokazujú, že nenávisť na internete sa dá poraziť.
„Podrobne sme sa pozreli aj na diskusie na profiloch členov #bezhejtu. To, že sme namerali menej ako 2 % nenávistných či vulgárnych prejavov, považujeme za jasný znak toho, že s hejtom sa dá vyhrať. Nejde totiž len o malé stránky, ale aj také, ktoré generujú stovky až tisíce komentárov denne,“ konštatuje Tomáš Halász, generálny riaditeľ firmy TrollWall.
Celkovo mal podiel hejtu v prostredí komentárov na slovenskom Facebooku klesnúť na 12,9 %, konkrétne z 15,47 % nameraných na jar tohto roku.
Kde je najviac nenávisti?
Viac ako 60 % zo 7 miliónov skontrolovaných komentárov pochádza z profilov médií. Práve tie generujú v absolútnom čísle aj najväčší počet komentárov. Logicky teda generujú aj najviac hejtu. Médiá však nemajú jednoduchú pozíciu. Denne im na profiloch pribúdajú kvantá komentárov, pričom taký ohromný počet názorov či vyjadrení sa dá regulovať len veľmi ťažko.
„Cieľom a poslaním každého kvalitného média je mať pozitívny vplyv na vývoj spoločnosti. Ich služba stojí pochopiteľne hlavne na kvalitnej redakcii. Avšak dáta ukazujú jasne, že aj tá najlepšia žurnalistika ponechaná bez dozoru napospas internetu vyvoláva príliš veľa nenávistných a vulgárnych prejavov. Z analýzy je jasné, že moderovanie diskusií na profiloch médií je kľúčové pre zníženie celkového podielu hejtu v online priestore. Preto bude nevyhnutné, aby sa v budúcnosti stalo moderovanie vlastných online diskusií súčasťou ich služby,“ dodáva Benedig. „Transparentne pomôcť médiám kapacity na boj s nenávisťou by mohol aj súkromný sektor v rámci zmysluplných CSR aktivít.“
Aj hejt má svoj limit
Analýza iniciatívy však prišla s ešte jedným zaujímavým zistením – hejt má svoj limit. „Pri dlhodobom sledovaní veľkej množiny dát sme zistili, že s rastúcim počtom komentárov sa nezvyšuje priamo úmerne aj počet nenávistných prejavov. Čo to znamená? Hejt má svoj limit a je to riešiteľný problém, pretože tí, čo vytvárajú nenávistný obsah, sú hlučná menšina. Z diskusií sa dá takmer úplne odstrániť, ak sa organizácia rozhodne, že chce kultivovať svoju online debatu,“ hovorí Halász.
Účasť narastá
Iniciatíva #bezhejtu funguje zhruba pol roka. Aj v tak krátkom časovom rozpätí sa však pýši viac ako 120 členmi, medzi ktorými sa nachádzajú aj verejné inštitúcie, napríklad Kancelária prezidentky SR, Polícia SR, Plán obnovy či mestá Bratislava, Košice, Žilina a Nitra. Okrem toho sa zapojili aj mnohé známe firmy vrátane O2 Slovakia, 365 banky, Profesie, Henkel Slovensko, SHELL Slovakia a ďalších.
V zozname členov sú potom mnohé mimovládne a neziskové organizácie, ktoré denne čelia hejtu. Za médiá sa zapojili Denník N, Dobré noviny, Akčné ženy, Trnavské rádio, Opera Slovakia a Čierna labuť.
„Úprimne nás potešil záujem zo strany firiem a organizácií, ktoré sa v posledných mesiacoch stali súčasťou iniciatívy. Je to dôkaz toho, že téma zarezonovala a ďakujeme všetkým členom za úsilie, ktoré prejavili v kultivovaní svojich diskusií. Iniciatíva #bezhejtu ostáva aj naďalej otvorená pre všetkých, ktorí spravujú verejné profily na sociálnych sieťach. Čím viac členov budeme mať, tým viac slušných diskusií bude na internete,“ uzatvára Benedig.
Podrobné výsledky novej analýzy iniciatívy #bezhejtu nájdete na tomto odkaze.
