Júl sa oficiálne stal najteplejším mesiacom za posledných 142 rokov

Kombinovaná povrchová teplota na pevnine a oceánoch mala byť minulý mesiac o 0,93 °C vyššia ako bol priemer v minulom storočí.

Leto si s teplom spája asi každý. Toto leto však bolo v tomto ohľade viac než výnimočné, obzvlášť počas júla. Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) ho totiž oficiálne klasifikoval ako najteplejší mesiac za posledných 142 rokov, informuje server Live Science.

Kombinovaná povrchová teplota na pevnine a oceánoch mala byť minulý mesiac o 0,93 °C vyššia ako bol priemer v minulom storočí. Prekonala tak predchádzajúci júlový rekord z roku 2016, ktorý bol vyrovnaný v júli 2019 a júli 2020. Júl 2021 sa tak stal najteplejším mesiacom za posledného jeden a pol storočia. “V tomto prípade je prvé miesto to najhoršie možné miesto,” tvrdí v prehlásení Rick Spinrad z NOAA. “Tento nový rekord prispieva k znepokujujúcej a ničivej ceste, ktorú zmena klímy vytýčila pre celý svet.”

Najväčšie teploty mali byť zaznamenané na severnej pologuli, kde sa sa teploty týčili až 1,53 °C nad priemerom. Podľa NOAA ide o “bezprecedentnú” teplotnú anomáliu, akú svet doposiaľ nevidel. V Európe bol minulý mesiac druhým najteplejším júlom v histórii, tým prvým bol júl v roku 2018. V Ázii išlo o absolútne najteplejší júl. Rekordné teploty boli pritom zaznamenané aj v iných oblastiach sveta, ako napríklad v Turecku, Japonsku, Írsku a mnohých ďalších.

Najvyššia teplota v Európe sa vyšplhala na 48,8 °C

“Júlové teplotné rekordy implikujú, že sa 2021 takmer istotne zaradí medzi najteplejšie roky v histórii,” tvrdí NOAA. Naznačuje to dokonca aj prvá polovica aktuálneho mesiaca, augusta. V stredu, 11. augusta, meteorologická stanica na Sicílii namerala teplotu 48,8 °C. Ide o vôbec najvyššiu teplotu, aká kedy bola v Európe zaznamenaná.

Asi každému je viac-menej jasné, čo spôsobuje tento priam hrôzostrašný fenomén. Hladina CO2 v atmosfére je najvyššia za posledné 2 milióny rokov, čo spôsobuje postupné otepľovanie. Globálne otepľovanie pritom nespôsobuje len nárast teplôt, ale aj rozsiahle požiare, povodne, dlhé obdobia sucha a nadmernú aktivitu hurikánov. Riešenie? Maximálna redukcia emisií skleníkových plynov, a to čo najskôr, najlepšie ihneď.