Globálne otepľovanie sa na Slovensku, respektíve v strednej Európe prejavuje výraznejšie v porovnaní s celosvetovým priemerom. “Globálna teplota tu vzrástla asi o 2,5 stupňa Celzia v porovnaní s referenčným normálom IPCC, teda s obdobím rokov 1851 až 1900. Je to zhruba dvojnásobok oproti nárastu celosvetovej globálnej teploty, ktorá sa zvýšila približne o 1,27 až 1,28 stupňa Celzia,” povedal pre TASR klimatológ Milan Lapin.
Ako dodal, podobne ako na Slovensku sa oteplilo aj na kontinentoch v miernom pásme severnej pologule. V Arktíde aj na severe Európy, Ázie a Ameriky je potom oteplenie ešte výraznejšie a miestami prekročilo hranicu štyroch stupňov Celzia. Tento trend sa okrem iného prejavuje dramatickým ubúdaním plochy arktického ľadu.
Slovenensko sa otepľuje mimoriadne rýchlo
Za problém tiež klimatológ považuje skutočnosť, že sa kontinenty otepľujú rýchlejšie než oceány – v nich sa teplo ukladá aj v hlbších vrstvách, teda nárast teploty na ich povrchu je menej markantný.
“Zväčšujúci sa kontrast medzi priemernou teplotou oceánov a pevniny má potom negatívny vplyv predovšetkým na vlhkosť vzduchu a na zrážky na kontinentoch. Z oceánov sa vyparuje menej vody, ako je potrebné na udržanie potrebnej vlhkosti vzduchu nad kontinentami, a stále častejšie sa tam objavuje nedostatok zrážok a sucho. Na druhej strane v priestore tropických zenitálnych dažďov a monzúnov sa zväčšili úhrny zrážok, no zvýšila sa aj ich premenlivosť. Intenzita búrkových lejakov sa zároveň zvyšuje aj inde nad kontinentami,” doplnil klimatológ.
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) si vybral za referenčné obdobie roky 1851 – 1900, pretože ide o tzv. predindustriálne obdobie, no súčasne bol v tom čase už dostatok meraní teploty vzduchu na celej Zemi.
Výrazne teplejšie, než priemer
Ako upozornil Lapin na základe údajov Národného centra pre environmentálne predpovede (NCEP) v Spojených štátoch amerických, v dňoch od 3. do 19. júla sa priemerná globálna teplota vzduchu vo výške dva metre nad povrchom na celej Zemi pohybovala v intervale od 16,94 do 17,23 stupňa Celzia. Ide o najvyššie hodnoty denných priemerov od roku 1979, odkedy NCEP vyhodnocuje globálnu priemernú teplotu.
Na severnej pologuli bol potom historicky najteplejší deň 19. júl 2023 s teplotou 22,44 stupňa Celzia, čo predstavuje odchýlku 1,13 stupňa Celzia od priemeru za roky 1979 – 2000. Tiež je to hodnota o 0,25 stupňa Celzia vyššia ako doterajší rekord z 10. augusta 2022.
Horúce počasie sužuje v tomto období viaceré oblasti v severnej Amerike, v Číne, v severnej Afrike a aj v južnej Európe, kde denné maximá dosiahli či prekročili hranicu 40 stupňov Celzia.
O 2,8 stupňa viac ako historický priemer
Slovensku sa zatiaľ počas tohto leta vyhli extrémne horúčavy s rekordne vysokými hodnotami maximálnej teploty vzduchu, no aj tu je prvá polovica leta nadpriemerne teplá. V Hurbanove dosiahol priemer teploty vzduchu za jún a prvú polovicu júla predbežne 22 stupňa Celzia, čo je o 2,8 stupňa Celzia viac oproti dlhodobému priemeru z rokov 1961 – 1990 a o 1,2 stupňa Celzia viac, než predstavuje dlhodobý priemer z obdobia 1991 – 2020.
Ako dodal klimatológ, zaznamenali sme zatiaľ dve vlny horúčav na juhozápade Slovenska, a to od 19. do 23. júna a od 8. júla 2023, čo je vlna, ktorá ešte pokračuje. Na juhovýchode Slovenska bola prvá vlna horúčav 15 – 19. júla 2023.
“Doterajšiu časť leta 2023 môžeme hodnotiť ako teplotne silne až mimoriadne nadnormálnu v porovnaní s dlhodobým priemerom. Porovnať sa nedá iba s minulým letom, ktoré bolo v Európe v priemere výrazne najteplejšie a na Slovensku prvé až tretie najteplejšie od začiatku meraní,” konštatoval Lapin.