Inštitút pre verejné otázky s podporou nadácie ESET mapoval medzi slovenskými používateľmi internetu úroveň kybernetickej bezpečnosti.
Na základe reprezentatívneho prieskumu zistil, že v rámci vývoja medzi rokmi 2013 a 2020 došlo v správaní internetovej populácie takmer vo všetkých sledovaných formách opatrení k miernemu zlepšeniu. Deficity ale pretrvávajú.
Približne tri štvrtiny internetových užívateľov využíva antivírusový softvér (74%) a ďalšie odporúčané formy ochrany.
Ľudia si dávajú pozor
Užívatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú e-maily od neznámych odosielateľov (76%), nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a podobne (72%), nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71%), nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71%) a nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64%).
Pretrvávajúcim problémom však zostáva, že iba menej ako polovica užívateľov praktizuje aj ďalšie dôležité formy ochrany ako napríklad pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizácií softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia/filtrovania obsahu v internetovom prehliadači alebo bezpečné nastavenie domáceho routera.
Viac úrovní ochrany? Len minimum ľudí
Len tretina internetových užívateľov využíva na ochranu viacúrovňovú autentifikáciu, anti-spyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete (v reštauráciách, kaviarňach, na letiskách a podobne).
„Jedným z kľúčových problémov vo využívaní odporúčaných spôsobov ochrany pred bezpečnostnými hrozbami je ich ignorovanie. Stále totiž existuje 20 až 30% užívateľov, ktorí napriek tomu, že dané formy a spôsoby ochrany poznajú, ich vôbec nepoužívajú.
A neignorujú iba sofistikované formy, ktoré vyžadujú isté skúsenosti a digitálne zručnosti, ale aj tie najjednoduchšie zásady, ako neotvárať podozrivé e-maily, využívať antivírus, nezverejňovať citlivé osobné údaje, nespúšťať neoverené stránky či programy alebo notoricky známe a prízvukované zásady – nepoužívať jednoduché heslá a nepoužívať jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb“, hovorí autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.
Neprehliadnite
Výsledky analýzy tiež poukázali na pomerne silný deficit v edukácii, respektíve v digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany užívatelia totiž vôbec nepoznajú.
Zväčša ide o tie, ktoré sú technicky náročné a sofistikované ako napr. zálohovanie a šifrovanie údajov, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia internetového prehliadača, nastavenie domáceho routera či využívanie viacúrovňovej autentifikácie.
Pozornosť si preto zaslúžia vzdelávacie projekty v oblasti internetovej bezpečnosti, ako napríklad vzdelávacie platformy bezpecnenanete.sk (ESET) alebo detinanete.sk (Orange), ktoré dokážu aspoň čiastočne suplovať deficit v edukácii.
Uspokojivé nie je ani potenciálne správanie užívateľov v konkrétnej krízovej situácii. Napríklad pri potenciálnom infikovaní počítača, tabletu alebo smartfónu vírusom, by sa takmer polovica opýtaných (43%) obrátila na laickú pomoc – teda niekoho z najbližšieho sociálneho okolia (rodinu, kamaráta, známeho, kolegu).
Iba štvrtina by požiadala odborníka (napríklad z firmy poskytujúcej antivírusový softvér, PC servis a podobne), menej ako pätina by si trúfla problém vyriešiť svojpomocne a desatina by požiadala o pomoc svojho poskytovateľa internetových služieb alebo konektivity.
Na Slovákov číhajú mnohé nástrahy
Mnohé z týchto problémov pritom používateľ bez odborných znalostí zvládne len veľmi ťažko. Príkladom je medzi útočníkmi populárny ransomware, ktorý sa najčastejšie šíri prostredníctvom infikovaných príloh v e-mailoch.
Ide o škodlivý kód, ktorý po nainštalovaní do zariadenia zašifruje všetky cenné dáta na disku. Za ich odšifrovanie si operátor od obeti následne pýta pomerne vysoké sumy v bitcoinoch. No nejde o jedinú kybernetickú hrozbu, s ktorou sa dnes Slováci online stretávajú.
„Naše detekčné technológie ukazujú, že Slováci denne narazia na tisícky škodlivých kódov rôzneho druhu. Najčastejšie ide o advér, ktorý zobrazuje množstvo nevyžiadaných reklám a tým znemožňuje normálne použitie infikovaného zariadenia, či coinminery, ktoré zneužívajú mobil alebo počítač na nepovolenú ťažbu kryptomien.
No treba si uvedomiť, že od týchto hrozieb je to už len krok k sofistikovanejším škodlivým kódom, ktoré podľa príkazov útočníkov môžu vytvárať váš profil, kradnúť vaše mená a heslá, sledovať váš každý „ťuk“ alebo sa napríklad snažiť šifrovať vaše dáta a vydierať vás,“ opisuje riziká digitálneho sveta Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť spoločnosti ESET.
Kompletnú výskumnú správu si môžete vo formáte PDF stiahnuť z tohto odkazu.
Prieskum
- Dátum zberu údajov: február 2020
- Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
- Veľkosť vzorky: 884 respondentov vo veku od 14 rokov
- Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraje SR
Metodika zberu dát: face-to-face interview zaznamenávané do elektronického dotazníka (CAPI) - Realizácia zberu údajov: agentúra FOCUS
Co znamena bezpecne nastavit router ? Okrem zmeny mena / hesla co spravi asi kazdy kedze je to aj v jednoduchom wizardovi povinny krok na asi kazdom novom routri. Pokrocile veci su vzdy pozakazovane