Priniesli sem ingrediencie? Za vznikom života na Zemi stoja aj kométy, tvrdí štúdia

Kus skvelej práce.

1
Kométa
Kométa (ZDROJ pixabay.com)

Život na Zemi vznikol zhruba pred 4 miliardami rokov. Odborníci si však stále lámu hlavu s procesom, ktorý niečo také umožnil. Najnovšie zistili, že v ňom môžu mať prsty aj kométy.

Ako informuje CNN, tento zaujímavý objav priniesla kombinácia dvoch kľúčových technologických nástrojov – zoskupenie teleskopov v Čile (ALMA) a už neexistujúca kozmická sonda Rosetta, pričom tá patrila európskej vesmírnej organizácii ESA. S ich pomocou získali cenné dáta a tie im potom pomohli vylúštiť malú časť z veľkej hádanky.

„Život ma Zemi vznikol asi pred 4 miliardami rokov, avšak dodnes nepoznáme proces, ktorý to umožnil,“ prezradil Víctor Rivilla z talianskeho observatória Arcetri. Ten je zároveň i jedným z autorov štúdie.

Mohli priniesť fosfor

Aby mohol život na našej planéte vôbec vzniknúť, bolo najskôr potrebné skombinovať správne ingrediencie. Časť z nich sa na Zemi nachádzala, a tú ďalšiu časť vraj priniesli poslovia – kométy. Jednou z nich je aj fosfor, ktorý hrá dôležitú rolu v stavbe živých organizmov, ako sú napríklad kosti. Tvorí však napríklad i zemskú kôru.

Odborníci využili teleskopy ALMA na pozorovanie oblasti vesmíru, ktorej hovoria AFGL 5142. Keďže v nej prichádzajú na svet nové hviezdy, stali sa svedkami vzniku molekúl obsahujúcich fosfor.

Vznik nových hviezd
Vznik nových hviezd (ZDROJ NASA, N. Walborn and J. Ma`iz-Apell`aniz (Space Telescope Science Institute), R. Barb`a (La Plata Observatory, La Plata, Argentina))

Proces vzniku týchto molekúl prebieha pri zrode hviezd – prúd plynov a radiácia vytvárajú ideálne prostredie, a to umožňuje fosforu jeho hromadenie. Výsledkom je monoxid fosforu.

Vznik kométy

Z molekúl obsahujúcich fosfor však nevznikajú len hviezdy. Časť z nich môže zmrznúť a uviaznuť v okolí zŕn prachu, čo sa postupom času pretransformuje v kométu. Tá potom slúži ako akýsi vesmírny kuriér.

Fosfor bol totiž objavený aj v opare okolo kométy 67P, na čo prišli výskumníci s pomocou kozmickej sondy Rosetta, ktorá k nej dorazila po 10-ročnom putovaní vesmírom. Po dosiahnutí cieľa v roku 2014 začala so zberom dát a tie potom štúdia skombinovala s dátami z Čile. Vo vývoji techniky mali dokonca prsty aj Slováci z košického Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.

Putovanie fosforu naprieč vesmírom
Putovanie fosforu naprieč vesmírom (ZDROJ ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), Rivilla et al.; ESO/L. Calçada; ESA/Rosetta/NAVCAM; Mario Weigand, www.SkyTrip.de)

„Kométy s najväčšou pravdepodobnosťou priniesli na Zem veľké množstvá organických zlúčenín,“ prezradila Kathrin Altwegg, ďalší z autorov štúdie, pričom dodala, že „prepojenie komét so životom na Zemi upevňuje objav na kométe 67P“.

TIP REDAKCIE
Tento objav by mohol potvrdiť existenciu deviatej planéty slnečnej sústavy. Nie je ňou však Pluto

Bádanie nekončí

Odborníci štúdiou nekončia, práve naopak. Dúfajú, že kolaborácia umožní v neďalekej budúcnosti zrealizovať ďalšie transformačné objavy, ktoré nám pomôžu objasniť ďalšie nezodpovedané otázky, súvisiace so vznikom života na Zemi. Preto bude zaujímave sledovať, na čo ďalšie sa im podarí prísť.