TECHBYTE.skTECHBYTE.sk
  • Domov
  • Tech
  • Recenzie
  • Veda
  • Elektromobilita
  • Domácnosť
  • Gaming
Čítaš: 85 sekúnd od globálnej katastrofy. Stačí jedna chyba a svet, ako ho poznáme, skončí
Zdieľať
TECHBYTE.skTECHBYTE.sk
  • Domov
  • Tech
  • Recenzie
  • Veda
  • Elektromobilita
  • Domácnosť
  • Gaming
Hľadať
  • Domov
  • Tech
  • Recenzie
  • Veda
  • Elektromobilita
  • Domácnosť
  • Gaming
Sleduj TECHBYTE
© 2026 BYTE Media s.r.o. Všetky práva vyhradené.

85 sekúnd od globálnej katastrofy. Stačí jedna chyba a svet, ako ho poznáme, skončí

Roman Drexler - Redaktor
20. novembra 2026
Globálna katastrofa
Obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou
Zdieľať

Chybná aktualizácia, zlý či prázdny záznam v systéme alebo odraz slnka od oblakov. Aj takéto drobnosti v minulosti vyradili letiská a nemocnice, pripravili firmu o stovky miliónov dolárov či takmer spustili jadrovú vojnu. Vedci na symbolických hodinách súdneho dňa ukazujú, že svet je dnes ku globálnej katastrofe bližšie než kedykoľvek predtým, a áno, medzi hlavné hrozby radia aj umelú inteligenciu.

Moderný svet stojí na systémoch, ktoré sú navzájom prepojené a ktoré zväčša ovládajú počítače. Vďaka tomu všetko funguje rýchlo a lacno, no zároveň stačí, aby zlyhal jeden článok, a problém sa v priebehu sekúnd rozšíri na milióny ľudí. Kiežby to bola len teória. Za posledné roky sa to stalo viackrát, a to bez toho, aby za tým stál útok či zlý úmysel.

85 sekúnd do polnoci

Asi najznámejším meradlom toho, ako blízko je ľudstvo ku katastrofe, sú hodiny súdneho dňa (Doomsday Clock). Vytvoril ich v roku 1947 časopis Bulletin of the Atomic Scientists, ktorý založili vedci podieľajúci sa na vývoji prvých atómových bômb. Polnoc na hodinách znamená globálnu pohromu, pričom ich ručičky každý rok nastavuje vedecká rada časopisu po konzultácii s ďalšími odborníkmi. Medzi nimi je aj osem nositeľov Nobelovej ceny. Tento rok, presnejšie 27. januára, posunuli ručičky na 85 sekúnd pred polnocou, teda o štyri sekundy bližšie ako vlani. Ešte nikdy neboli tak blízko. Pre porovnanie, po skončení studenej vojny v roku 1991 ukazovali 17 minút do polnoci. Vedci zmenu zdôvodňujú tým, že sa postupne rozpadajú medzinárodné dohody, ktoré pomáhali zvládať najväčšie riziká, teda jadrovú vojnu, klimatickú zmenu, zneužitie biotechnológií a umelú inteligenciu.

Mohlo by vás zaujímať

OMNICON, PMcardio, Powerful Medical
Slováci vyvinuli AI, ktorá dokáže odhaliť infarkt za pár sekúnd. Úspech má aj v zahraničí
5. septembra 2026
Vysokoškoláci nevedia správne čítať. Aj 20-stranový dokument je veľký problém. Učitelia sú zúfalí
10. júna 2026
platenie mobilom
Málokto o ňom vie, no predsa je dôležitý: Čo je NFC a prečo s telefónom, ktorý ho nemá, nedokážete fungovať
15. apríla 2026

Konkrétne pri umelej inteligencii sa vedci obávajú hlavne toho, že ju armády čoraz viac zapájajú do svojich systémov, hoci pri veľkých jazykových modeloch stále nie je isté, že budú konať správne. Upozorňujú aj na to, že AI môže pomôcť pri navrhovaní nových patogénov a výrazne posilniť šírenie dezinformácií. Spojené štáty, Rusko a Čína by preto podľa nich mali spoločne dohodnúť pravidlá pre AI v armáde, najmä v systémoch, ktoré riadia jadrové zbrane.

Jadrovú vojnu mohol spustiť odraz slnka

To, že chyba v technológii môže mať tie najhoršie následky, ukázala noc z 26. septembra 1983. Podplukovník Stanislav Petrov mal vtedy službu v bunkri pri Moskve, ktorý sledoval sovietsky systém včasného varovania Oko. Krátko po polnoci systém ohlásil, že USA odpálili na Sovietsky zväz päť balistických rakiet. Petrov mal hlásenie poslať nadriadeným, ktorí mohli nariadiť protiútok. Neurobil to. Zdalo sa mu zvláštne, že by USA začali jadrový útok len piatimi raketami, novému systému úplne nedôveroval a pozemné radary odpálenie ani po niekoľkých minútach nepotvrdili. Neskôr sa ukázalo, že satelit si pomýlil odraz slnečného svetla od vrchnej časti oblakov so štartom rakiet. Svet sa tak vyhol katastrofe len vďaka tomu, že jeden človek neveril počítaču.

Jedna aktualizácia vyradila letiská a nemocnice

Oveľa čerstvejším príkladom toho, ako jedna drobnosť môže zmeniť písanie dejín, je 19. júl 2024. Bezpečnostná firma CrowdStrike vtedy vydala chybnú aktualizáciu pre svoj program Falcon, ktorý chráni počítače veľkých firiem. Približne 8,5 milióna počítačov s Windowsom sa po nej zaseklo v nekonečnom cykle modrej obrazovky. Bolo to síce menej ako jedno percento všetkých zariadení s Windowsom, no problém bol v tom, že išlo o počítače na letiskách, v nemocniciach či bankách.

Internet, 5G, výpadok
Ilustr. obr. | Zdroj: Getty Images Signature

Podľa poisťovne Parametrix výpadok zasiahol až štvrtinu firiem z amerického rebríčka Fortune 500 a priamo ich stál 5,4 miliardy dolárov (približne 4,9 miliardy eur). Najviac to odniesli letecké spoločnosti, ktoré prišli v priemere o 143 miliónov dolárov (asi 130 miliónov eur), pričom napríklad Delta musela zrušiť tisíce letov. Poistenie pritom pokryje len 10 až 20 percent škôd. Celosvetové straty Parametrix odhadol zhruba na 15 miliárd dolárov (približne 13,6 miliardy eur).

Ochromený internet či energetická sústava

Podobne veľké následky môže mať chyba u firmy, na ktorej stojí veľká časť internetu. Vlani 20. októbra prestali fungovať služby Amazon Web Services v regióne us-east-1 v severnej Virgínii. Problémy trvali viac ako 14 hodín a odniesli si ich mnohé weby a aplikácie, ale aj úrady. Príčinou nebol útok, ale chyba v automatickom systéme, ktorý spravuje adresy databázovej služby DynamoDB. Dva jeho procesy sa navzájom predbehli a jeden z nich vymazal všetky adresy, cez ktoré sa dalo k službe pripojiť. Keďže na DynamoDB stoja aj ďalšie služby Amazonu, výpadok sa rýchlo rozšíril. Amazon následne túto automatiku vypol na celom svete, kým nezavedie poistky, ktoré by podobnej chybe zabránili.

Okrem internetu či operačných systémov môžu vypadnúť aj celé energetické siete, ako nám ukázal minuloročný apríl. Dňa 28. apríla v Španielsku a Portugalsku prišlo o elektrinu viac ako 50 miliónov ľudí. Sústava sa zrútila za menej ako 90 sekúnd a niektoré regióny Španielska boli bez prúdu až 16 hodín. Problémy mali vlaky, mobilné siete aj internet. Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav ENTSO-E v marci tohto roka zverejnila záverečnú správu, podľa ktorej nešlo o jednu príčinu, ale o súhru viacerých faktorov. Hlavným problémom bolo, že španielska sieť nedokázala udržať napätie pod kontrolou. Keď stúplo, elektrárne sa začali automaticky odpájať, čím napätie stúplo ešte viac a odpojili sa ďalšie. Za 78 sekúnd tak zo siete zmizlo viac ako 2,5 gigawattu výkonu.

elektrina
Ilustr. obr. | Zdroj: Depositphotos

440 miliónov za 45 minút

Technická chyba vie rýchlo zasiahnuť aj finančné trhy, kde o všetkom rozhodujú zlomky sekundy. Americká obchodná firma Knight Capital to zažila 1. augusta 2012. Po spustení nového, nedostatočne otestovaného programu začali jej počítače chrliť obchody, ktoré nikto nezamýšľal, a to hneď po otvorení burzy. Kým firma program po 45 minútach vypla, prišla o 440 miliónov dolárov (približne 400 miliónov eur), teda zhruba o desať miliónov dolárov za minútu.

Firma prežila len vďaka skupine investorov, ktorí za záchranu získali 73 percent spoločnosti, a koncom roka ohlásila zlúčenie s konkurentom Getco. Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) jej neskôr udelila pokutu 12 miliónov dolárov. 

Čoho sa svet obáva najviac?

Odpoveď či odpovede na túto otázku pravidelne zisťuje Svetové ekonomické fórum (WEF). Do jeho prieskumu pre Správu o globálnych rizikách 2026 sa zapojilo vyše 1 300 lídrov a expertov. Na najbližšie dva roky považujú za najväčšie riziko hospodársku konfrontáciu medzi štátmi, napríklad clá a sankcie. Hneď na druhom mieste sú dezinformácie a falošné správy. Kybernetická neistota, teda útoky a výpadky systémov, je na šiestom mieste. Veľmi dynamicky sa však mení pohľad hlavne na umelú inteligenciu. Riziko negatívnych dôsledkov AI je v rebríčku na najbližšie dva roky až na 30. mieste, no pri pohľade o desať rokov dopredu stúpa na piate miesto. Polovica opýtaných navyše čaká v najbližších dvoch rokoch turbulentné alebo búrlivé obdobie, čo je o 14 percentuálnych bodov viac ako vlani. Pokojný vývoj v najbližších desiatich rokoch predpokladá len jedno percento z nich.

Všetky spomínané prípady pritom majú spoločnú jednu vec. Problém nespôsobil útok ani zlý úmysel, ale zlyhanie technológie, ktorej ľudia dôverovali. Škody boli také veľké preto, že na jednom systéme záviseli tisíce ďalších. Chybná aktualizácia CrowdStrike sa naraz dostala do miliónov počítačov, výpadok jednej databázy Amazonu zastavil aj služby, ktoré s ňou na prvý pohľad nesúvisia, a v Španielsku sa jedno odpojenie zmenilo na reťazovú reakciu. Inak povedané, čím viac rozhodnutí prenechávame automatom a čím viac služieb stojí na niekoľkých veľkých firmách, tým rýchlejšie sa takéto chyby šíria. Preto vedci volajú po pravidlách pre umelú inteligenciu v armáde, najmä pri jadrových zbraniach. Ako ukázal Stanislav Petrov, poslednou poistkou je niekedy práve človek.

Zdieľaj tento článok
Facebook Kopírovať odkaz Vytlačiť

Najčítanejšie

Máte doma starý mobil? Výber modelov, ktoré sa predávajú za stovky až tisíce eur
19. novembra 2026
LG OLED G6
Alza do megavýpredaja zaradila prémiový LG OLED G6. Je lacnejší o 1 680 €, má 165 Hz a v balení je aj 420 W soundbar
18. novembra 2026
peniaze, bankovky, mince, euro, príspevok
Štát zvyšuje minimálne odvody. Pripravte sa na 451,81 € mesačne (PREHĽAD)
18. novembra 2026
Telefóny do 400 eur
Najlepšie mobily za 400 €. V Techbyte sme vybrali 5 modelov, ktoré sa oplatí kúpiť (Vianoce 2026)
18. novembra 2026

Najnovšie články

  • 85 sekúnd od globálnej katastrofy. Stačí jedna chyba a svet, ako ho poznáme, skončí
  • Najvýkonnejšie čipy len so súhlasom USA: Reštrikciám proti Číne sa klania celý svet, už aj TSMC
  • Môžu štátne či európske orgány čítať vaše správy? Áno, tu sú príklady
  • Zľavy až cez 50 €: Alza do Black Friday zaradila aj Nothing. Ušetríte na vlajkovom telefóne a štyroch slúchadlách (PREHĽAD)
  • Na Slovensko prichádza digitálna peňaženka EÚ. Od roku 2027 bude pre niektorých povinná

Bude sa vám páčiť

samsung qled

TCL zavádzalo pri označení svojich televízorov ako QLED. Zákazníci si kúpili len nepresný marketing (+ dotknuté modely)

17. marca 2026
Citroen, Stellantis

Fiat, Opel a Peugeot začnú používať čínske technológie. Pre Stellantis je to jediná šanca na záchranu

2. marca 2026
procesor, čip

ASML má nový svetelný zdroj, ktorý zrýchli produkciu čipov o 50 %. Smartfóny aj počítače čaká zlatá éra

2. marca 2026
Samsung Galaxy S25 Ultra

Displeje začnú pred špehovaním chrániť aj ďalší výrobcovia. Samsung však bude mať výrazne navrch

24. februára 2026

 

Spájame vedu, technológie a internetovú kultúru.

Dôležité odkazy

  • Kontakt
  • Reklama
  • O nás
  • Redakcia
  • Zásady používania cookies
  • Podmienky používania
  • Používanie AI

Spoj sa s nami

© 2026 BYTE Media s.r.o. Všetky práva vyhradené.