Za tých takmer 10 rokov, čo pôsobím ako novinár a recenznet, mi rukami prešli naozaj kvantá smartfónov azda všetkých možných druhov. Androidy, iPhony, skladačky, vyskúšal som asi všetko. Máloktoré zariadenie ma však dokázalo osloviť tak, ako to, ktoré už mesiac používam ako môj “daily driver”. Zrejme ste už z nadpisu vyrozumeli, že tým myslím Galaxy Z Fold8, najnovšiu generáciu skladacieho telefónu od Samsungu. Na našom webe som už publikoval recenziu, no tá vychádzala skôr z prvých dojmov. Teraz, keď mám zariadenie dlhšie, mám toho viac čo povedať. A chcem sa o to s vami podeliť.
Hoci tento článok možno klasifikovať ako recenziu, nebude mať taký formát, na aký ste zrejme na našom webe zvyknutí. Sú totiž určité konštanty, teda veci, ktoré sa nemenia, ako napríklad kvalita fotiek. Nebudem tu veľmi ospevovať parametre ani to, že telefón má už v základe najnovší Android 17. Pôjde skôr o sumarizáciu mojich postrehov a pocitov po dlhšom čase používania. Áno, mesiac nie je úplne najdlhšia doba, no je to dosť na to, aby som vám vedel ponúknuť aspoň ako-takú predstavu o tom, čo telefón dokáže, respektíve čo nie. A možno, ak ste nad tým rozmýšľali, vám nasledujúce odseky aspoň čiastočne zodpovedajú otázku, či sa ho oplatí kúpiť práve vám.
Hlavný displej nesklamal. Práve naopak
Keď som sedel v Londýne na evente, počas ktorého bol Galaxy Z Fold8 predstavený, prezentujúci hojnú chvíľu venovali displeju, teda novej metóde, pomocou ktorej bol vyrobený. Nebudem vás tu mátať komplikovanými pojmami ani číslami. Stačí vám vedieť, že tu máme nové vrstvy, ktorých cieľom je spraviť zhyb nad pántom čo najviac neviditeľný. Zmenil sa potom aj samotný pánt.
Spojenie “čo najviac” je kľúčové, keďže úplne neviditeľný nie je. Je ho vidno, no minimálne. Pre lepšiu predstavu, pri bežnom používaní si ho nevšimnete, či už máte biele alebo tmavé pozadie. Obsah sa uprostred obrazovky neprelieva, nekriví ani inak nedeformuje. Skutočne máte pocit, akoby ste sa pozerali na dokonale rovnú plochu. Všimnúť si ho môžete v podstate len v dvoch scenároch, a to vtedy, keď ho nakloníte proti silnejšiemu svetlu, a vtedy, keď po ňom prejdete prstom. Cítite priehlbinku, no veľmi slabo. Pri bežnom používaní ju nezaregistrujete.
V pôvodnej recenzii som pritom spomínal, že dôležité bude hlavne to, či táto flexibilita nebude len chvíľková záležitosť. Idea je taká, že displej sa po novom pri otvorení roztiahne. Je to akoby máte širokú postel s dvoma matracmi. Ak cez ne prehodíte plachtu, no nenatiahnete ju, v strede sa objaví priehlbina. Ak áno, vznikne rovná plocha. Materiál sa ale zvykne časom unaviť, a práve preto som sa bál, že pánt bude časom viditeľný čoraz viac. Znovu sa tu vraciame k problému, že mesiac nie je úplne najdlhšia doba, no z toho, čo som videl, môžem potvrdiť, že zhyb je stále v rovnakom stave ako na začiatku. Uvidíme, čo ukážu dlhodobejšie recenzie, napríklad po pol roku.
Pokiaľ ide o kvalitu zobrazenia, tá sa nezmenila. Stále tu máme špičkový, respektíve nádherne ostrý a kontrastný obraz, ktorý rešpektuje všetky typy obsahu. Text, video, fotky, jednoducho všetko zhodné s cenou od 2 000 eur vyššie. Žiaľ, ani cena sa od recenzie nezmenila. Pamäťová kríza tu je stále s nami a vyzerá to tak, že sa v dohľadnej dobe ani nikam nechystá. No o tom neskôr.
Ružové okuliare spadli
Široký formát bol pre mňa novinkou. Všetky skladačky, ktoré som používal pred Galaxy Z Fold8, vrátane tých od Samsungu, boli skôr vyššie ako širšie. A bola to príjemná zmena, ktorú som si náramne pochvaľoval. Tušil som však, že moje prvotné nadšenie (ako aj nadšenie mnohých kolegov z brandže), časom opadne. A aspoň za seba môžem povedať, že aj opadlo.
To ale nemyslím ako kritiku. Podľa mňa je tento formát stále geniálna voľba, no treba pamätať na to, že každý rozmer má svoje pre a proti. Vysoké skladačky majú výhody a nevýhody, rovnako tak aj tie široké. Niečo si všimnete hneď, niečo až časom.
Začnem kladmi. Hlavný, teda vnútorný displej, na širokom formáte náramne inkasuje. Keďže má pomer strán 4 : 3, je výborný na konzumáciu mediálneho obsahu, teda filmov a videí. Pri vyšších skladačkách sa musíme zmieriť s veľkými čiernmi plochami hore aj dole. Tu sa síce objavujú taktiež, no sú oveľa menšie, respektíve menej rušivé. Ak máte zobrazené video, ktoré bolo natočené v pomere 4 : 3, nádherne sa rozprestie na celú dostupnú plochu.
Ani sociálne siete či surfovanie po webe nerobia problémy. Čo mi spočiatku trochu vadilo, bolo písanie. Keďže mám menšie dlane, na širokej obrazovke sa mi na písmenká neťukalo zrovna pohodlne. Dá sa to však veľmi jednoducho vyriešiť, a to tým, že si telefón otočíte o 90 stupňov. Zrazu máte pred sebou obrazovku, ktorá je vyššia a užšia. Fold8 tak dokáže pojať ako obraz orientovaný na šírku, tak aj orientáciu na výšku.
Aj multitasking je viac-menej v poriadku. Treba ale rátať s tým, že ak plánujete otvárať viacero aplikácií vedľa seba, jediné schopné riešenie je použiť štandardnú orientáciu, teda orientáciu na šírku. Pri orientácii na výšku sú okná príliš úzke. Sú použiteľné, no nie zrovna pohodlné. Záleží to aj od typu aplikácií, s ktorými pracujete. V štandardnej orientácii je však skvelým benefitom to, že môžete vedľa seba komfortne zobraziť nie iba dve, ale rovno aj tri aplikácie. Osobne až takýto multitasking nepotrebujem, no to som ja. Sú tu určite aj náročnejší ľudia. A tým bude Fold8 v tomto smere určite vyhovovať.
Síce som povedal, že začnem kladmi, už som spomenul jeden zápor. Ten je však skôr drobný a riešiteľný. Čo vyriešiť nemôžete, je takmer štvorcový vonkajší displej. Aj ten je síce plne použiteľný, keďže na ňom zobrazíte všetko potrebné. Nie vo všetkých smeroch je však úplne pohodlný. Dočiahnuť na opačnú stranu plochy môže byť pre niekoho náročné až nemožné. Okrem toho musím spomenúť aj vertikálny obsah, ktorý počíta s vyššou obrazovkou. Môžete si všimnúť, že napríklad videá na TikToku a Instragrame sú trochu stlačené. Vracajú sa nám tu tie neslávne známe čierne plochy, akurát tentokrát nie sú hore a dole, ale po stranách.
Sú to úskalia a niekomu rozhodne možu vadiť. Osobne si ale myslím, že väčšina ich dokáže akceptovať a dokonca si na ne časom zvyknúť. Mne sa to podarilo, a to napriek tomu, že som Fold8 súbežne používal s klasickým smartfónom. Neustále som mal pred očami, o čo prichádzam. No rovnako som si uvedomoval, čo získavam. A pokiaľ ide o obraz a možnosti s ním spojené, Fold8 vyhráva nad klasikou.
No zase, záleží od človeka. Nie každý potrebuje multitaskovať, nie každý potrebuje jeden veľký a jeden menší displej v jednom tele. No ak ste sa dočítali až sem, do tejto skupiny asi nepatríte. A ak aj áno, minimálne vás zaujímajú rozdiely. Toto je jeden z tých hlavných.
Batéria by mohla byť lepšia
Ak dlhšie sledujete to, čo Samsung robí so svojimi telefónmi, prípadne niektorý z nich vlastníte a používate, asi viete, že juhokórejský gigant je napriek svojmu dominantnému postaveniu, de facto neobmedzeným finančným prostriedkom a dlhoročnej expertíze stále trochu zdráhavý, pokiaľ ide o batérie. Zatiaľ čo mnohí konkurenti, hlavne tí z Číny, už dávno dali all-in na kremíkovo-uhlíkovú technológiu, Samsung postupuje opatrne.
Prečo? Asi nechce, aby sa zopakoval scenár z čias Galaxy Note7, ktorý mal tak trochu tendenciu vybuchovať. Bol to obrovský škandál, ktorý si vyžiadal rozsiahle zvolávačky a značné reputačné škody. Opatrnosť sa pritom dá pochopiť aj z toho hľadiska, že kremíkovo-uhlíková batéria je stále pomerne nová technológia, pričom Samsung si chce byť istý, že je aj dostatočne bezpečná.
Zároveň však vie, že nemôže príliš dlho otáľať, inak mu ujde vlak. Preto zvolil akýsi kompromis. Máme tu trochu tej novej technológie, no stále nie v takej miere, aby sme mohli povedať, že Fold8 používa kremíkovo-uhlíkovú batériu.
Osobne rozhodnutie Samsungu chápem a rešpektujem. To ale neznamená, že musím opomenúť trochu slabšiu výdrž. Viaceré konkurenčné skladačky majú nový typ batérie, vďaka čomu dokážu ponúknuť obrovské kapacity pri zachovaní tenkých konštrukcií. Fold8 má len 4 800 mAh batériu. Dnes už je to celkom málo aj na klasický telefón, nieto ešte prvotriednu skladačku, ktorá má dva špičkové displeje a beštiálny procesor.
Musím ale uznať, že napriek menšiemu počtu mAh je výdrž pomerne slušná. Pri nenáročných dňoch mi bez problémov vydržala celý deň, niekedy aj pol druhého dňa. Náročnejšie dni, ktoré zahŕňali dlhšie fotenie, točenie a multitasking, sa však vo väčšine prípadov končili upozornením, aby som čo najskôr vyhľadal zásuvku. Ak by som to mal spriemerovať, v drvivej väčšine prípadov dal vyše dňa. Niekedy to bolo aj viac, keďže na moje počudovanie má Fold8 celkom solídny standby režim. Keď telefón nepoužívate, percentá ubúdajú extrémne pomaly, čo je veľké plus. No stále platí, že keby tu máme kremíkovo-uhlíkový článok, rozplýval by som sa tu nad oveľa dlhšími časovými úsekmi.
Napriek tomu si myslím, že telefón z hľadiska výdrže asi väčšine postačí. Samsung si očividne dal záležať na optimalizácii, ktorá dokáže z menšej kapacity vyžmýkať maximum. Len rátajte s tým, že ak plánujete na telefóne intenzívne pracovať celé hodiny denne, večer už bude treba adaptér. Samozrejme, myslím tým prácu na hlavnom displeji, nie tom vonkajšom.
Mám verdikt. A čoskoro vám ho poviem
Možno sa čudujete, že tu nepíšem o fotoaparátoch. Nepíšem, lebo to je práve jedna z tých oblastí, ktorá sa od poslednej recenzie neposunula. Snímače produkujú rovnaké výstupy ako na začiatku. Ak chcete o fotkách vedieť viac, tu máte odkaz, ktorý vás zavedie rovno do príslušnej sekcie mojej pôvodnej recenzie. Pokiaľ ide o výkon, aj ten je stále rovnaký, teda prvotriedny. Koniec koncov, iná možnosť pri skladacom telefóne ani nie je, no nie? Nulové záseky, žiadne väčšie komplikácie s kompatibilitou, žiadne spomalené reakcie. Výkon bol a stále je vynikajúci.
V podstate som spomenul takmer všetko, čo som vypozoroval. Prečo takmer? Okrem foťákov či procesora som vôbec nespomenul softvér, no k tomu mám veľmi dobrý dôvod. Pri tom je totiž toho toľko čo povedať, že by sme tu spoločne mohli sedieť ďalšie desiatky minúť (ja dlhšie, pretože by som to písal ešte ďalších niekoľko hodín). Softvér pre mňa nie je len o vzhľade a pár unikátnych funkciách. Je o celkovom dojme, použiteľnosti, efektivite. A priraďujem k nemu aj ekosystém.
Tento článok je v podstate prvá časť dlhšej série, v ktorej sa budem venovať nielen samotnému Galaxy Z Fold8, ale aj širšiemu ekosystému okolo neho. Telefón totiž súbežne dlhodobo používam, respektíve testujem s najnovšou genráciou hodiniek Galaxy Watch Ultra, slúchadlami Galaxy Buds4 Pro a prsteňom Galaxy Ring.
Softvéru sa budem venovať v ďalšej časti, respektíve ďalšom článku, pričom spomeniem nielen to, čo už asi viete, ale hlavne to, o čom sa až tak veľa nehovorí. Tu som chcel vyzdvihnúť skôr celkové dojmy z hardvéru. No dám vám aspoň menšiu ochutnávku. Softvér je niečo, čo ma pri Galaxy Z Fold8 prekvapilo ešte viac než hardvér. A myslím to v dobrom.
Čo sa týka toho fyzického, Fold8 nesklamal. Štandard, ktorý si u mňa nastavil prvé minúty po debute, si drží aj po mesiaci aktívneho používania. A dokonca v niektorých smeroch posunul latku ešte vyššie. Síce som spomenul ružové okuliare, no to som viac-menej očakával. Ak by som si mal dať oproti sebe pre a proti, viac položiek je v tej prvej skupine. Uvidíme, či sa to časom nezmení, no zatiaľ to tak nevyzerá.
